Helmut Walcha
| Helmut Walcha | |
|---|---|
| Základné informácie | |
| Narodenie | 27. október 1907 Lipsko |
| Úmrtie | 11. august 1991 (83 rokov) Frankfurt nad Mohanom |
| Žáner | klasická hudba |
| Hrá na nástroje | organ, čembalo |
| Roky pôsobenia | 1924-1981 |
| Vydavateľstvá | Deutsche Grammophon |
Helmut Walcha (* 27. október 1907 Lipsko - † 11. august 1991 Frankfurt nad Mohanom) bol nemecký organista a čembalista.
Obsah |
Biografia [upraviť]
Helmut Walcha oslepol ako šestnásťročný[1][2] následkom očkovania proti kiahniam. To absolvoval ako ročný a odvtedy sa mu zrak postupne slabol čomu napomáhala aj chronická keratitída.[3] V šestnástich rokoch sa podrobil operácii, ktorá bola neúspešná a vtedy stratil zrak úplne. Ako päťnásťročný úspešne zložil prijímacie skúšky na konzervatórium v Lipsku sa stal sa najmladším študentom organu u Günthera Ramina. V rokoch 1926 až 1929 bol zástupcom Raminsa v kostole sv. Tomáša v Lipsku. Svoje prvé verejné vystúpenie mal v roku 1924.[2] Neskôr v rokoch 1929 - 1944 viedol ako organista v kostole Friedenskirche vo Frankfurte nad Mohanom pravidelné organové cykly a od roku 1933 vyučoval na Dr. Hoch’s Konservatorium. V roku 1938 sa stal profesorom organovej hry na frankfurtskej hudobnej škole. Pedagogickej činnosti sa venoval do roku 1972.[3]
Po druhej svetovej vojne založil vo Frankfurte Institut für Kirchenmusik a bol od roku 1946 do 1981 organistom v tamojšom Dreikönigskirche. Helmut Walcha zomrel 11. augusta 1991 vo Frankfurt nad Mohanom. Bol pochovaný na Sachsenhäuser Südfriedhof.
Význam [upraviť]
Patril k členom Organového hnutia (nem. Orgelbewegung), ktoré presadzovalo ústup od romantických organov a štýlu hry.[4] Walcha si získal svetové uznanie ako interpret hudby J.S. Bacha. Učil sa nové skladby tak že mu hudobníci (vrátane jeho mamy a neskôr manželky) zahrali každé diel štyrikrát (ruky, pedál a celé dielo);[2] mal absolútny sluch a bol sa schopný naučiť skladby ich počúvaním.[1]
Jeho koncerty (Frankfurten Bachstunden) mali v umeleckých kruhoch tú najlepšiu povesť, pri týchto koncertoch uvádzal všetky Bachove diela.[5] Dvakrát nahral kompletné dielo Bachových organových skladieb: prvýkrát mono v rokoch 1947 - 1952, druhýkrát ako stereo od roku 1956 do 1971. Vyšli vo firme Deutsche Grammophon.[2] V roku 1981 sa posledným koncertom definitívne rozlúčil s verejnou koncertnou činnosťou.
Vo frankfurtskej mestskej časti Gallus je po ňom pomenovaná ulica, taktiež mu bola mestom udelená „Goetheplakette“ v roku 1957. V roku 1987 bol ocenený vyznamenaním „Grosse Bundesverdienstkreuz mit Stern.“
Galéria [upraviť]
-
Malý organ v Jakobikirche v Lübecku (organár: F. Stellwagen, 1637); miesto nahrávania prvého cyklu nahrávok J. S. Bacha (1947 – 1952).
-
Organ v St.-Peter-und-Paul-Kirche (organár: A. Schnitger, 1680); miesto nahrávania prvého cyklu nahrávok J. S. Bacha (1947 – 1952) a diel ďalších umelcov: Dietrich Buxtehude: Orgelwerke (september 1977) a Orgelmeister vor Bach (september 1977).
-
Veľký organ v Grote Kerk v Alkmaare (organár:F. C. Schnitger, 1725); miesto nahrávania druhého cyklu nahrávok J. S. Bacha.[2]
-
Organ v kostole Saint-Pierre-le-Jeune protestant v Štrasburgu (organár: J. A. Silbermann, 1780); miesto nahrávania druhého cyklu nahrávok J. S. Bacha.[2]
-
Organ v Dreikönigskirche vo Frankfurte nad Mohanom (organár: K. Schuke, 1961)
.JPG)
Diskografia[pozn 1] [upraviť]
Diela J. S. Bacha [upraviť]
Kompletné nahrávky organových diel [upraviť]
- Organ Works: The 1947 - 1952 Recordings, 10 CD
- The Organ Works, 12 CD
Diela pre čembalo/klavír [upraviť]
- Das Wohltemperierte Clavier, 4 CD
- Goldberg Variations
Diela iných umelcov [upraviť]
- Dietrich Buxtehude: Orgelwerke
- Orgelmeister vor Bach, 4 LP
Poznámky [upraviť]
- ↑ Uvedené nahrávky boli vydané v Deutsche Gramophon, res. pôvodne Archiv Produktion pre európske trhy. V Ázii (Južná Kórea, Japonsko) je dostupných viacero iných nahrávok.
Referencie [upraviť]
- ↑ a b Helmut Walcha (1907-1991) – A Centenary Tribute [online]. American Public Media, [cit. 2010-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f LEWIS, Uncle Dave. Helmut Walcha [online]. Allmusic, [cit. 2010-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b OLSTROM, Clifford E. Undaunted By Blindness. 2. vyd. Watertown : Perkins School fot the Blind. 320 s. Dostupné online. ISBN 9780982272190. Heslo Helmut Walcha. (po anglicky)
- ↑ KLINDA, Ferdinand. Organ v kultúre dvoch tisícročí. 1. vyd. Bratislava : Hudobné centrum, 2000. 274 s. ISBN 80-88884-19-5. S. 155.
- ↑ ZAVARSKÝ, Ernest. Johann Sebastian Bach. Preklad Jiří Pilka. 1. vyd. Praha : Supraphon, 1979. 488 s. S. 436. (po česky)
Externé odkazy [upraviť]
- stránka o Walchovi: životopis, podrobný rozpis nahrávok (Archivovaná kópia na Wayback Machine)
- stránka o Walchovi (po nemecky)
Zdroj [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helmut Walcha na nemeckej Wikipédii.
