Freddie Mercury

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Freddie Mercury
FreddieMercurySinging21978.jpg
Základné informácie
Popis umelca anglický klavirista, skladateľ a spevák
Rodné meno Farookh Frederic Bulsara
Narodenie 5. september 1946
Zanzibar
Úmrtie 24. november 1991 (45 rokov)
Londýn
Žáner Hard rock, Rock
Pop rock, Progresívny rock
Roky pôsobenia 1969 - 1991
Súvisiace
články
Queen

Freddie Mercury, vlastným menom Farrokh Frederic Bulsara (* 5. september 1946, Zanzibar – † 24. november 1991, Londýn) bol britský hudobník, spevák, skladateľ, klavirista, známy predovšetkým ako spevák legendárnej anglickej skupiny Queen.

Detstvo, mladosť a umelecké začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Freddie Mercury uzrel svetlo sveta 5. septembra 1946 na africkom ostrove Zanzibar, ktorý bol v tom čase britskou kolóniou. V súčasnosti Zanzibar patrí k Tanzánii.

Jeho rodičia Bomi a Jer Bulsara boli indicko-perzského pôvodu. Freddie mal jednu mladšiu sestru Kashmiru. Ako osemročného ho zo Zanzibaru poslali rodičia späť do Indie, kde navštevoval anglickú internátnu školu Svätého Petra v Panchgani blízko Bombaja. Tu sa naučil hrať na klavír a založil svoju prvú skupinu nazvanú The Hectics. Väčšinu svojho detstva prežil v Indii pri svojej tete a starej mame.

Keď mal Freddie sedemnásť rokov jeho rodina sa presťahovala počas zanzibarskej revolúcie roku 1964 do Anglicka. V Anglicku študoval na Isleworth Polytechnic (teraz West Thames College) v západnom Londýne históriu umenia. V tých časoch so svojimi priateľmi pravidelne navštevoval vystúpenia na Eel Pie Island, kde účinkoval aj Rod Stewart, Long John Baldry, The Dowliners Sect, Brian Auger, The Artwoods a rozliční americkí bluesoví umelci. Na Ealing Art College neskôr získal vysokoškolský diplom v odbore umeleckého a grafického dizajnu. Tieto svoje znalosti mohol neskôr skvele využiť pri návrhu vizuálnej prezentácie skupiny Queen.

Smile a Queen[upraviť | upraviť zdroj]

Už počas štúdia sa spriatelil so svojimi budúcimi druhmi na ceste slávy – bubeníkom Rogerom Taylorom a gitaristom Brianom Mayom, ktorí v tom čase tvorili spolu s Timom Staffellom skupinu Smile. Zoznámil ich práve Tim Staffell. Po zániku skupiny Smile spôsobenom Staffellovým odchodom Freddie Mercury, Brian May a Roger Taylor vytvorili skupinu Queen. Neskôr sa k nim pridal basgitarista John Deacon. Freddie navrhol logo skupiny (kombináciou ich znamení zverokruhu), dve víly pre Freddieho v znamení panny, rak pre Braina a dva levy pre Rogera a John. „Je to len pomenovanie, ale evidentne veľmi kráľovské. “ A tak sa štyria vysokoškolsky vzdelaní muzikanti začali prebíjať nemilosrdným svetom showbiznisu.

Freddie bol od začiatku bombardovaný útokmi novinárov pre veľkolepú show, ktorú zvykol predvádzať na koncertoch. Hudobná tlač ho odsudzovala ako symbol všetkého skazeného v rocku. Z časti to bolo tým, že Queen sa stal populárny priam raketovou rýchlosťou. „Keď počujete, že ste sfetovaní, že nemáte žiadny talent a celá vaša kariéra bola len výmysel, to vás raní na duši.“ Hoci na prvých priečkach hitparád ich piesne lámali rekord za rekordom, pre anglickú tlač boli stále len akousi nepodarenou napodobneninou Led Zeppelin.

Osobnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Vždy som vedel, že som hviezda. A teraz sa zdá, že so mnou súhlasí aj zvyšok sveta.

Davy ho milovali a mali na to dobrý dôvod. Mercury v žiadnom prípade nebol len zvrhlíkom. Nepreslávil sa len svojím oslnivým zjavom, charakteristickým predkusom (za celý život nepodstúpil operáciu chrupu, lebo sa bál o svoj hlas), búrlivými večierkami, provokatívnymi výrokmi, či nie vždy práve vkusným šatníkom. Dôvodom, prečo ho dodnes obdivuje mnoho ľudí po celom svete, je predovšetkým jeho božský tenor s rozsahom štyri oktávy. Venoval sa náročnému, takmer opernému spevu. Bol brilantný klavirista, nadaný umelec a hoci na pódiu vyvádzal ako diabol, v súkromí to bol vraj človek s veľkým srdcom…

Hudobné vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

V detstve Freddie Mercury počúval značné množstvo indickej hudby. Medzi jeho obľúbené speváčky vtedy patrila Lata Mangeshkar. Po presťahovaní do Anglicka sa Freddie stal obdivovateľom Jimiho Hendrixa, Johna Lennona a skupiny The Beatles. Ďalším Mercuryho vzorom bola aj Liza Minelli.

Interpret a spevák[upraviť | upraviť zdroj]

Spevák[upraviť | upraviť zdroj]

Freddie Mercury je považovaný za jedného z najlepších spevákov populárnej hudby na svete. Jeho hlas má rozsah štyroch oktáv. Aj keď jeho hovorová reč je skôr v barytónovom rozsahu, väčšina jeho piesní je spievaná v tenore.

Hráč na klávesové nástroje[upraviť | upraviť zdroj]

V sedemdesiatych rokoch Mercury nepoužíval elektrické klávesové nástroje. Mal v obľube hlavne koncertný klavír, pianino, neskôr Hammond organ a čembalo. V osemdesiatych rokoch začal vo väčšej miere používať elektrické klávesové nástroje ako elektrické klavíry a syntetizátory.

I keď nebol práve technicky najzdatnejším hráčom, jeho hra na klávesy v skladbách skupiny Queen bola originálna s ohľadom na rytmus a časovanie. Štýlovo bola jeho hra dramatická, niekedy jemná, inokedy (vzhľadom na povahu skladieb) tvrdá.

Skladateľ piesní[upraviť | upraviť zdroj]

Mercury skomponoval desať zo sedemnástich najväčších hitov skupiny Queen: „Seven Seas of Rhye“, „Killer Queen“, „Bohemian Rhapsody“, „Somebody to Love“, „Good Old-Fashioned Lover Boy“, „We Are the Champions“, „Bicycle Race“, „Don't Stop Me Now“, „Crazy Little Thing Called Love“ a „Play the Game“.

Najviac pozoruhodné na jeho komponovaní je to, že skladal piesne rôznych žánrov vrátane rockabilly, heavy metalu aj diska. V porovnaní s viacerými rockovými skladateľmi, Freddie inklinoval k skladaniu hudobne zložitejšieho materiálu. Napríklad skladba „Bohemian Rhapsody“ je neperiodická a je zložená zo skoro šesťdesiatich akordov, oproti tomu skladba „Crazy Thing Called Love“ je zložená iba z pár akordov. Napriek faktu, že Mercury veľakrát komponoval veľmi zložité zvukové harmónie sťažoval sa, že len ťažko dokáže rozumieť hudbe.

Producent Gary Langan, ktorý spolupracoval so skupinou Queen na výrobe viacerých albumov v ich počiatkoch poznamenáva, že Freddie bol stále intenzívnou podporou ostatných členov skupiny pri ich komponovaní, a dokázal sa starať viac o druhých ako sám o seba. Bol to rozdiel oproti iným skupinám. Keď bol v inej skupine známy skladateľ a niektorý iný člen skladal, musel sa veľakrát hádať, aby sa presadil.

Mercury používal pri komponovaní klavír. Často vyberal kombinácie tónov, ktoré boli technicky náročné pre ostatných členov, ako aj pre ďalšieho lídra skupiny gitaristu Briana Maya. I keď mal Freddie len slabé technické znalosti v hre na gitaru, dokázal skomponovať party a rífy pre tento nástroj vrátane väčšiny toho, čo môžeme počuť v skladbe „Bohemian Rhapsody“. Napísal aj gitarové party ku skladbe „Crazy Little Thing Called Love“, ktoré aj bežne dokázal hrávať na živých vystúpeniach.

Sólová kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem množstva prvotriednych albumov skupiny Queen vydal Freddie Mercury aj dve sólové platne: Mr. Bad Guy a Barcelona, ktoré vyšli jednotlivo v rokoch 1985 a 1988. Jeho kvality sa prejavili aj v spolupráci s opernou divou Monserat Caballé, keď spolu naspievali neskoršiu hymnu Olympijských hier v Barcelone roku 1992.[1][2]

Album Mr. Bad Guy nedosahoval komerčné úspechy porovnateľné s úspechmi albumov skupiny Queen. V hitparádach Spojeného kráľovstva sa udržal 23 týždňov. Až neskôr, po Freddieho smrti v roku 1991, dostal sa remix singlu „Living on My Own“ z tohto albumu na prvú priečku britských singlových rebríčkov. Vydržal tam trinásť týždňov, čím pribudla do Mercuryho zbierky posmrtná cena Ivor Novello Avard.

Kritik David Prato charakterizuje album Mr. Bad Guy ako vyrovnaný od začiatku po koniec. Mercuryho prácu považuje za chvályhodnú, rozšírenú do priestoru mimo bežných prúdov populárnej hudby. Skladby boli na rozdiel od albumov skupiny Queen zväčša založené na syntetizátorovom podklade.

Album Barcelona nahrávaný s Montserrat Caballé je kombináciou opernej a populárnej hudby. Caballé považuje album za veľký úspech svojej kariéry a na adresu Mercuryho hovorí:
Nebol len populárnym spevákom, bol hudobníkom, ktorý dokázal sadnúť za klavír a komponovať. Dokázal objaviť novú cestu pre spojenie rôznych hudobných žánrov. Je prvým a jediným človekom, ktorý tak urobil.“

V septembri 2006 pri príležitosti Freddieho nedožitých šesťdesiatin bola v Spojenom kráľovstve vydaná kompilácia jeho sólových skladieb, ktorá debutovala v prvej desiatke britských rebríčkov popularity.

V priebehu rokov získavajú Mercuryho sólové projekty na hodnote. Napríklad singel „Guide Me Home“ z albumu Barcelona, ktorý vyšiel v Japonsku, má zberateľskú hodnotu 1800 dolárov. Ďalšou cennou zberateľskou raritou je coververzia piesne „I Can Hear Music“ od skupiny Beach Boys z roku 1969, ktorú Mercury nahral v roku 1973.

Mercury spolupracoval na niektorých skladbách aj s Michaelom Jacksonom. Tieto skladby neboli nikdy oficiálne vydané. Na internete sa objavili napríklad aj ich spoločné dielka „There Must Be More to Life Than This“ a „State of Shock“. Ďalšia skladba nazvaná „Victory“, ktorá bola pôvodne určená pre Jacksonov album Thriller bude publikovaná v blízkej dobe.

Sexuálna orientácia[upraviť | upraviť zdroj]

Freddie bol ľahkým cieľom kritiky už kvôli svojej orientácii. Bol bisexuál. V druhej polovici sedemdesiatych rokov začal mať sériu afér s mužmi, ktoré boli priamou príčinou jeho rozchodu s jeho dlhoročnou priateľkou Mary Austin. Napriek ukončeniu vzťahu zostali s Mary priateľmi až do poslednej chvíle, nikdy ho za jeho sexuálnu orientáciu neodsudzovala.

V roku 1985 sa Mercury k ich vzťahu vyjadril takto:
Všetci moji milenci sa ma pýtajú, prečo nemôžu Mary nahradiť. Je to jednoducho nemožné. Mary je mojou jedinou skutočnou priateľkou, nechcem nikoho iného. Pre mňa bola iba ona mojou zákonitou manželkou. Náš vzťah bol manželský. Veríme jeden druhému, to je to, čo potrebujem. Neviem sa zamilovať do muža tak, ako som zamilovaný do Mary.

Na začiatku osemdesiatych rokov Freddie radikálne zmenil svoj vzhľad. Ostrihal si vlasy, nechal narásť fúzy a začal nosiť bizarné obleky, pričom tvrdil, že koncert je scénickou udalosťou a dokonca módnou prehliadkou, nielen suchou kópiou platne a svojím oblečením sa dobre zabával.

V roku 1983 si našiel mužského životného partnera. Bol ním Jim Hutton. Hutton žil s Mercurym posledných šesť rokov jeho života. Staral sa o neho, keď bol chorý, bol pri ňom, keď umieral. Mercury ho nazýval svojim manželom.

Smrť a pamiatka[upraviť | upraviť zdroj]

Keď budem mŕtvy, chcem, aby som ostal v spomienkach ľudí ako hudobník nejakej hodnoty a podstaty.

Čo sľúbil, aj dodržal. Jeho kritikou pod čiernu zem znosená rocková opera "Bohemian Rhapsody", hymna všetkých rockerov "We Will Rock You", songy ako "We Are the Champions", "The Show Must Go On", "Tie Your Mother Down", "Under Pressure", "Who Wants To Live Forever"…

Jim Hutton vo svojej knihe Mercury and Me píše, že Freddiemu diagnostikovali AIDS na jar 1987. Počas nasledujúcich rokov sa jeho zdravotný stav začal zhoršovať. Vidno to aj na videoklipoch. Na jeho poslednom videu ku skladbe "These Are the Days of Our Lives" je jeho zlý zdravotný stav zjavný.

22. novembra 1991 zavolal Mercury svojho manažéra Jima Beacha do svojho kensingtonského domu, aby spolu prebrali zverejnenie jeho zdravotného stavu. Nasledujúci deň 23. novembra 1991 poskytli tlači toto vyhlásenie:
Po objavení enormného počtu domnienok v tlači z posledných dvoch týždňov by som chcel verejne potvrdiť, že som bol pozitívne testovaný na HIV a mám AIDS. S ohľadom na ochranu môjho súkromia som považoval za správne nezverejňovať túto informáciu o mojej osobe. Napriek tomu je čas, aby sa moji priatelia a fanúšikovia z celého sveta dozvedeli pravdu a dúfam, že sa všetci spoja s mojimi lekármi a celým svetom v boji proti tejto hroznej chorobe. Moje súkromie bolo vždy neverejné, bol som známy tým, že som nerád poskytoval o ňom interview. Pochopte prosím, že s týmto pravidlom budem pokračovať.

Necelých 24 hodín po tomto vyhlásení vo veku 45 rokov Mercury zomrel.


Pred svojim koncom bol pre zákernú chorobu nútený vzdať sa doterajšieho spôsobu života a s priateľom Jimom Huttnom sa utiahol do súkromia. Bojoval až do konca.

Moje srdce vo mne puká, môj make-up možno steká… postavím sa tomu s rozosmiatou tvárou, ja som sa nikdy nevzdával, show musí pokračovať…

Fyzicky i psychicky vyčerpaný Freddie nahral so skupinou posledný album Made in Heaven a v tom istom roku, 24. novembra 1991 navždy opustil tento svet. Nakazeného vírusom HIV ho v kruhu milovaných zdolal zápal pľúc. Značnú časť svojho majetku zanechal v závete práve na výskum choroby, ktorá ho zložila. Dom, v ktorom žil v Londýne, zdedila Mary Austin, ktorá mu bola až do poslednej chvíle dôvernou priateľkou. Tá vo Freddieho dome žije dodnes aj so svojou rodinou.

Tribute to Freddie Mercury[upraviť | upraviť zdroj]

20. apríla 1992 bol na jeho počesť usporiadaný koncert na londýnskom - štadióne Wembley, kam Brian May, John Deacon a Roger Taylor pozvali hostí ako Elton John, George Michael, Lisa Stansfield, James Hetfield, Seal,Guns n Roses, David Bowie...

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem albumov skupiny Queen boli vydané aj tieto sólové projekty.

Štúdiové albumy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mr. Bad Guy - 29. apríl, 1985
  • Barcelona – 10. október, 1988

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Freddie Mercury Album – 16. november, 1992
  • The Great Pretender – 24. november, 1992
  • The Freddie Mercury Box Set - 23. november 2000
  • Lover of Life, Singer of Songs — The Very Best of Freddie Mercury Solo – 4. september, 2006

Single[upraviť | upraviť zdroj]

  • „Love Kills“ (1984) UK #10
  • „I Was Born to Love You“ (1985) UK #11
  • „Made in Heaven“ (1985) UK #57
  • „Living on My Own“ (1985) UK #50
  • „Love Me Like There's No Tomorrow“ (1985) UK #76
  • „Time“ (1986) UK #32
  • „The Great Pretender“ (1987, re-released 1993) UK #4
  • „Barcelona“ (s Montserrat Caballé) (1987) UK #8
  • „The Golden Boy“ (s Montserrat Caballé)(1988) UK #86
  • „How Can I Go On“ (s Montserrat Caballé) (1989, re-released 1992) UK #95
  • „Barcelona“ (with Montserrat Caballé) (reissue) (1992) UK #2
  • „In My Defence“ (1992) UK #8
  • „The Great Pretender“ (reissue) (1993) UK #29
  • „Living on My Own“ (No More Brothers remix, 1993) UK #1 (2 weeks)
  • „Love Kills“ (Sunshine People Remixes, 2006)

Spolupráca a hosťovanie na projektoch[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1973 „I Can Hear Music“ / „Goin' Back“ od Larry Lurexa – klavír a spev
  • 1975 všetci štyria členovia skupiny Queen pomáhali pri výrobe albumu soulovej skupine Trax. Tento album nebol nikdy vydaný.
  • 1976 „Man From Manhattan“ od Eddie Howella – hral na klavír a produkoval túto skladbu.
  • 1976 „You Nearly Did Me In“ od Iana Huntera - vokály v tejto skladbe z albumu All-American Alien Boy
  • 1978 "This One's On Me" od Petra Strakera - vokály a koprodukcia spolu s Roy Thomas Bakerom.
  • 1982 „Emotions in Motion“ od Billy Squiera – vokály v tejto skladbe z albumu toho istého názvu.
  • 1983 „Victory“ a „State of Shock“ nahrávky od Freddieho a Michaela Jacksona, ktoré neboli nikdy vydané
  • 1986 „Love Is The Hero“ od Billyho Squiera – vokály v tejto piesni z albumu Enough Is Enough. Freddie spieva intro na 12" singli. Je tiež spoluautorom a koprodukoval skladbu „Lady With a Tenor Sax“, z toho istého albumu.
  • 1986 „Hold On“ duet spolu s Jo Dare, je spoluautorom tejto skladby z nemeckého soundtracku filmu Zabou.
  • 1988 „Heaven For Everyone“ od The Cross - spev na LP verzii, vokály na singlovej verzii z albumu Shove It.
  • 1994 „Man From Manhattan“ od Eddie Howella – hra na klavír a produkcia vydaného singlu z rovnomenného albumu.

Literatúra o Freddie Mercurym[upraviť | upraviť zdroj]

  • Freestone, Peter - Evans, David: Freddie Mercury (Nava, 2010)
  • Jonesová, Lesley-Ann: Freddie Mercury (BB art, 2007)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Barcelona 92: inicio de la ceremonia. YouTube. prístup: 2011-03-23.
  2. La ceremonia de inauguración. El Mundo Deportivo(newspaper library): (1992-07-20). prístup: 2011-07-24.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]