Montserrat Caballé

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Montserrat Caballé
Caballé v roku 1980 spieva postavu Rossiniiho Semiramis vo Aix-en-Provence
Caballé v roku 1980 spieva postavu Rossiniiho Semiramis vo Aix-en-Provence
Základné informácie
Popis umelca operná speváčka
Rodné meno María de Montserrat Bibiana Concepción Caballé i Folch
Narodenie 12. apríl 1933 (81 rokov)
Barcelona, Španielsko
Žáner Opera
Hrá na nástroje spev
Typ hlasu soprán
Roky pôsobenia 1956–súčasnosť
Súvisiace
články
Luciano Pavarotti
Plácido Domingo
José Carreras
Alfredo Kraus
Freddie Mercury
Bruce Dickinson
Webstránka montserratcaballe

Montserrat Caballé (* 12. apríl 1933, Barcelona, Španielsko) je španielska sopranistka. Má naspievané široké spektrum operných postáv, no je významná hlavne ako interpretka bel cantového repertoáru. Sú to najmä diela Rossiniho, Belliniho, Donizettiho a Giuseppe Verdiho.[1]

Veľkú pozornosť na seba táto operná diva upútala v roku 1988, potom ako naspievala s rockovou hviezdou a spevákom kapely Queen, Freddiem Mercurym pieseň, ktor bola poctou jej rodnému mestu, Barcelone. Táto skladba sa stala hymnou Letných olympijských hier roku 1992, ktoré sa uskutočnili práve v tomto meste.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

María de Montserrat Bibiana Concepción Caballé i Folch sa narodila v Barcelone. Študovala hudbu na konzervatóriu Conservatori Superior de Música del Liceu, t.j. na strednej škole na ktorej sa učil spev napríklad aj José Carreras. Techniku interpretácie študovala u Napoleone Annovazzi, Eugenii Kemény a Conchity Badíiy. Školu skončila v roku 1954 s vyznamenaním.

Následne sa Caballé presťahovala do švajčiarskeho mesta Bazilej, kde v roku 1956 debutovala v postave Mimì, v Pucciniho opere Bohéma. Následne v rokoch 1957 až 1959 získala angažmán v opere mestského divadla v Bazileji. V jej repertoári tam boli postavy ako napríklad z Mozartovej Čarovnej flauty, či v Straussovej opere Salome. Straussovu kompozíciu kompletne naspievala nemeckom jazyku, čo nebýva na španielsky hovoriaceho umelca obvyklé. Táto skutočnosť sa pre Maríu stala užitočnou, lebo aj vďaka nej dostala ponuku na účinkovanie v opere v Brémach (1959–1962).

V roku 1962 sa Caballé vrátila do Barcelony, kde debutovala na Gran Teatre del Liceu. Naspievala tu titulnú postavu v Straussovej Arabelle. Od jesene roku 1962 do jari roku 1963 mala Montserrat Caballé turné po Mexiku, kde dostala šancu spievať v Palacio de Bellas Artes titulnú úlohu opery Manon od Julesa Masseneta. V roku 1963 nasledovalo viacero ešte viacej úspešných vystúpení na barcelonskom Liceu.[1]

Medzinárodný úspech[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodný úspech pre Caballé nastal v roku 1965, kedy v newyorkskej Carnegie Hall nahradila vtedy indisponovanú Marilyn Horne v Donizettiho opere Lucrezia Borgia. Za tento zástup si vtedy vyslúžila 25-minútovú „standing ovation“.[2] Napriek tomu, že to bol jej prvý angažmán v opere bel canto a ona sa úlohu učila sotva mesiac, jej výkon ju vtedy preslávil v celom opernom svete. Neskôr v tom istom roku, Caballé debutovala na Glyndebourne spievajúc je prvú Marschallin v Straussovom Gavalierovi s ružou a stvárnením postavy La contessy di Almaviva v Mozartovej Figarovej svatbe.[1]

V decembri roku 1965 sa vrátila do Carnegie Hall, kde predviedla svoje druhé operné bel canto spevom partu kráľovnej Alžbety I z vtedy práve znovuobjavenej Donizettiho opernej tragédieRoberto Devereux. Dňa 22. decembra 1965 Caballé uzavrela svoj veľmi úspešný rok debutom v Metropolitnej opere stvárnením Marguerite v Gounodovom Faustovi. Na pódiu jej sekundovali John Alexander v úlohe Fausta a Justino Díaz ako Méphistophélès.[3]

V roku 1966 Caballé prvýkrát účinkovala v Philadelphia Lyric Opera Company. Napsievala postavu Maddaleny di Coigny v opere Andrea Chénier[4] a jej taliansky debut v Maggio Musicale Fiorentino vo Verdiho Trubadúrovi. Neskôr v roku 1967 účinkovala v Belliniho Il pirate.

V roku 1967 sa Caballé vrátila do Filadelfii, aby naspievala postavy v Pucciniho operách Tosca a Madame Butterfly[4] a zaspievať si v Metropolitnej opere tri hrdinky od Verdiho: Leonoru v Trubadúrovi proti Richardovi Tuckerovi v postave Manrica, Desdemónu v Otellovi proti Jamesovi McCrackenovi v titulnej úlohe, a Violettu v La traviate s Tuckerom a Georgeom Shirleyom alterujúcimi Alfreda.[3] Posledná z úloh najviac pridávala ďalšiu pozitívnu reakciu a uznanie zo strany amerického publika a hlavne kritiky.[1] Nasledujúci rok sa Montserrat Caballé vrátila do Metropolitnej opery aby stvárnila postavu vo Verdiho Luise Miller a v roku 1969 aby naspievala rolu Liù v Pucciniho Turandot. V titulnej postave s ňou účinkovala Birgit Nilssonová a v postave Calàfa sa predstavil James King.[3] Vrátila sa aj do Filadelfie, aby stvárnila Imogene v opere Il pirata (1968) a Lucreziu Borgiu (1969).[4]

V roku 1969 Caballé spievala Alžbetu Valónsku v hviezdnom obsadení v produkcii Jeana Vilara v rímskom amfiteátri Arena di Verona spolu s Plácidom Domingom a Pierom Cappuccillim v predstavení Verdiho opery Don Carlos. Jej vysoké „B“ v závere opery až do finále orchestrálneho akordu prekonalo viac ako o 20 barov. Toto predstavenie absolvovala vzhľadom na úraz v New Yorku na barlách. V tomto istom čase sa objavila v recitáli vo veronskej Teatro Corallo. V roku 1970 Montserrat Caballé mala svoj oficiálny debut v milánskej La Scale. Spievala titulnú postavu opery Lucrezia Borgia, potom vo Filadelfii zaspievala postavu Leonory,[4] a vrátila sa do Metropolitnej opery ako Amelia v kritikmi ospevovanej produkcii Verdiho Maškarného bálu, v ktorej jej sekundovali Plácido Domingo ako Riccardo a Reri Grist ako Oscar.[3]

V roku 1972 sa Caballé prvýkrát predstavila v Kráľovskej opere na Covent Garden a v chicagskej Lyric Opera of Chicago. V obidvoch prípadoch to bolo s postavou Violetty.[1] V tom istom roku sa znovu ako Alžbeta Valónska z Verdiho opery Don Carlo vrátila do Metropolitnej opery, aby si v titulnej úlohe zaspievala s Francom Corellim. Potom odcestovala do Filadelfie zaspievať postavu Normy.[4] V roku 1973 sa vrátila do Chicaga spievať titulnú postavu Donizettiho Márii Stuartovej, vo Filadelfii vystúpila s postavou Violetty,[4] a v Metropolitnej opere spievala Normu v Belliniho rovnomennej opere.[3] V roku 1974 mala Caballé viacero vystúpení: v januári v barcelonskom Gran Teatre del Liceu s operou Aida, v marci v Metropolitnej opere s Verdiho I Vespri Siciliani,[3], v marci aj v Carnegie Hall s operou Parisina d'Este, tri vystúpenia v jednom týždni absolvovala v apríli s operou Norma v moskovskom Boľšom teatre, milánskej La Scale v tom istom mesiaci vystúpila v opere Adriana Lecouvreur...

V septembri roku 1974 absolvovala operačný zákrok, pri ktorom jej z brušnej dutiny odstránili veľký benígny útvar. Z operácii sa rýchlo zotavila a začiatkom roku 1975 bola znovu na javiskách. V roku 1976 sa Caballé znovu predstavila v Metropolitnej opere. V roku 1977 mala svoj debut v opere v San Franciscu v titulnej postave Pucciniho Turandot. V nasledujúcej dekáde sa tam vrátila viac ako desaťkrát v rôznych postavách ako napríklad bola Elvira vo Verdiho opere Ernani a v titulných partoch Ponchielliho opere La Gioconda, v Rossiniho Semiramide, ako aj v Pucciniho opere Tosca.[5]

Potom ako Caballé postupne strácala lesk a čistotu hlasu, začala dávať vyšší dôraz na vyjadrenie dramatična a expresivitu v speve svojich postáv. Tak tomu bolo v roku 1978, keď spievala Toscu v San Franciscu spolu s Pavarottim, Normu v Madride a operu Adriana Lecouvreur v Metropolitnej opere spolu s José Carrerasom. Aj v ďalších rokoch sa občas zúčastňovala na koncertoch v Metropolitnej opere, kde si zaspievala v Tosce (1980, 1985), či Alžbetu Valónsku (1985) a v špeciálnych performáciách v rokoch 1981 a 1983. Jej posledným vystúpením v Metropolitne opere bolo dňa 10. októbra 1985 v postave Toscy v Pucciniho Tosce, kde s ňou vystúpil Pavarotti ako Cavaradossi a Cornell MacNeil v postave Scarpia.[3]

Po ukončení oficiálnej kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Caballé absolvovala výnimočnú exkurziu do sveta pop music, potom ako naspievala duet s rockovým spevákom Freddie Mercurym (z kapely Queen). Ich spoločná pieseň s názvom „Barcelona“ sa stala hitovým singlom roku 1988. Nachádzala sa aj na albume s rovnakým názvom. Táto nahrávka bola neskôr počas Letných olympijských hier roku 1992 v Barcelone hymnou podujatia. Po štyroch rokoch od svojho vzniku sa takto skladba znovu dostala na vrcholy predajných rebríčkov celej Európy. Pieseň sa stala hymnou podujatia aj v roku 1999 pred finálovým stretnutím UEFA Champions League na barcelonskom štadióne Camp Nou.

V roku 1995 pracovala Montserrat Caballé spolu s Vangelisom na nahrávaní albumu El Greco, ktorý je venovaný slávnemu maliarovi gréckeho pôvodu. V roku 1997 Mike Moran produkoval jej album Friends For Life, na ktorom sú nahrávky duetov so spevákmi ako Bruce Dickinson, Johnny Hallyday, Johnny Logan, Gino Vannelli a Helmut Lotti.

Caballé sa venuje aj rôznym charitatívnym akciám.Patrí medzi veľvyslancov dobrej vôle UNESCO a založila nadáciu pre barcelonské deti v núdzi. V roku 2003 hrala v svojom dokumentárnom filme Caballé Beyond Music, v ktorom účinkujú aj ďalší známi operní umelci ako Plácido Domingo, Luciano Pavarotti, José Carreras a Renée Fleming.

V roku 2003 Caballé dostala titul Große Bundesverdienstkreuz (Kríž za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko)..[6][7]

Dňa 2. júla 2008 bol univerzitou Universidad Internacional Menéndez Pelayo v Santanderi Montserrat Caballé udelený titul doktorátu Honoris Causa.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Montserrat Caballé na anglickej Wikipédii.