Barytón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hlasové odbory
soprán
mezzosoprán
alt
Tenor
barytón
basbarytón
bas

Barytón (ang. baritone, franc. baryton, nem. Bariton, tal. baritono) je podľa základnej definície označenie pre klasický mužský stredný hlas, ktorého poloha a farba sa nachádza medzi tenorom a basom. U mužov je to najbežnejší typ hlasu. Tiež ide o pomenovanie dychového hudobného nástroja, pr. barytón saxofón, ktorý má najhlbší zvuk spomedzi štyroch druhov saxofónov (alt, soprán, tenor a barytón). Pojem však súvisí aj s nedychovými hudobnými nástrojmi.

Slovo barytón ma pôvod v gréckom βαρυτονος, znamenajúc hlboké, alebo ťažké znenie. Hudba pre tento typ hlasu je v zborovej hudbe obyčajne písaná v rozpätí od druhého F pod stredným C k F nad stredným C (teda F2-F4) a ku G nad stredným C (t. j. F2-G4) v opernej hudbe. U žien ide v hlasovom rozpätí o jednu oktávu pod mezosopránom.

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Baritone na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).