Krieda (hornina)
Toto je článok o nespevnenej usadenej hornine. O iných významoch pozri krieda| Krieda | |
| Usadená hornina | |
 Krieda s pásom čiernych rohovcov, Mons Klint, Dánsko (kladivo je 28 cm dlhé) |
|
| Hlavné minerály | kalcit |
| Akcesórie | aragonit, kremeň, opál, ílové minerály, glaukonit |
| Textúra | masívna, pórovitá |
| Farba (y) | biela, sivá |
| Pozri aj portál Vedy o Zemi | |
Krieda je usadená hornina, drobivý, pórovitý a slabo spevnený ekvivalent vápenca, vyznačujúci sa vysokým stupňom čistoty, s obsahom uhličitanu vápenatého až nad 90 %.
Obsah |
Vznik [upraviť]
Krieda vzniká rozpadom schránok mikroskopických morských organizmov. Najčastejšie ich tvoria odumreté planktonické foraminifery a hlavne kokolity (schránky rias radu Coccolithophoridaea) ale tiež aj iné organické zvyšky[1]. Tieto organizmy mali pôvodne kalcitovú a nie aragonitovú schránku. Keďže kalcit je stabilný a nepodlieha v bežných pripovrchových podmienkach premenám, nedošlo k jej výraznejšej diagenetickej premene a v dôsledku platformného režimu nebola litifikovaná na vápenec[2]
Najznámejšie súvrstvia kriedy vznikali v druhohorách a dali i pomenovanie jej najmladšiemu obdobiu kriede. Usadzovanie kriedy pokračovalo aj do spodného paleogénu. Krieda vznikala väčšinou v pomerne plytkých (epikontinentálnych) moriach, v hĺbkach do 300 m. Miestami krieda postupne prechádza do pieskovcov, ktoré tvorili okraje paniev. Hornina podobného zloženia sa môže vyzrážať v jazerách a je označovaná ako jazerná krieda.
V kriedach sa bežne nachádzajú rohovce a pazúriky. Sú to tmavé oválne útvary nepravidelného tvaru, ktoré vznikali vylúhovaním SiO2 hmôt v hornine kyselinou kremičitou a spätným vyzrážaním týchto roztokov na iných miestach, často okolo ihlíc skamenelých ježoviek. Môže tiež obsahovať vylúhovaný pyrit a ďalšie minerály. Niekedy sa v nej nachádza i prímes glaukonitu, ktorý ju môže zafarbiť do zelena.
Vlastnosti [upraviť]
Krieda je nespevnená hornina, bielej alebo svetlo sivej farby. V porovnaní s ílmi, s ktorými často vyskytuje je viac odolná voči zosúvaniu a môže preto vytvárať strmé útesy. Takéto sa vyskytujú napr. v oblasti Doveru v prielive La Manche. Krieda je značne pórovitá a môže preto zadržiavať pomerne veľký objem podzemnej vody, môže byť teda prirodzeným zdrojom pitnej vody. Pórovitosť kriedy má význam aj pri vyhľadávaní ložísk ropy, pretože v jej póroch sa môžu hromadiť aj kvapalné uhľovodíky akými je aj ropa.
Využitie [upraviť]
Krieda sa ťaží od praveku na rozličné účely. Používa sa na neutralizáciu kyslých pôd, ako plnidlo v chemickom priemysle. Využíva sa tiež na výrobu písacej kriedy.
Výskyt [upraviť]
Krieda sa nachádza hlavne v slabo spevnených alebo nespevnených súboroch uhličitanov. Takéto sa nachádzajú v platformných oblastiach Západnej Európy, kde sa usadzovali hlavne vo vrchnej kriede a miestami aj spodnom paleogéne[2].
Krieda je známa najmä z hornín vrchnej kriedy Britských ostrovov, severného Francúzska ale aj Belgicka, Holandska, Dánska (Møns Klint) a Nemecka (Rujana).
Referencie [upraviť]
- ↑ Křída (hornina). geology.cz: (6.6.2009).
- ↑ a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. Bratislava, 541 s.
