Opál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Opál
Opál
SiO2·nH2O
Všeobecné informácie
Trieda Oxidy a hydroxidy
Zaradenie IV/D.01-80
Rok objavenia starovek
Pôvod názvu zo staroindického upala - drahý kameň
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava amorfný
Morfológia
Habitus masívny
Optické vlastnosti
Farba(y) biely, žltý, hnedý, červený, modrý
Farba vrypu biely
Lesk sklený, matný
Priesvitnosť priehľadný, priesvitný
Index lomu n=1,43
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 5,5-6
Hustota 1,9-2,3 kg.dm−3
Lom lastúrový
Ostatné
Rozpustnosť v kys. fluorovodíkovej
Odrody a variety
drevený opál, harlekýn, hyalit, mliečny opál, ohnivý opál
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov
ohnivý opál

Opál je amorfný minerál, chemicky hydratovaný oxid kremičitý - SiO2·nH2O.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Opál je amorfný a má rôznorodý habitus -- môže byť celistvý, hroznovitý, obličkovitý, kvapľovitý, guľovitý, hľuzovitý, prípadne môže vytvárať konkrécie. Drahý opál je mliečnobiely alebo čierny a prekrásne hrá rozličnými dúhovými farbami, zvyčajne červenou, modrou a žltou (opalizuje). So zohrievaním vody, ktorá je v ňom viazaná, sa jeho farba často mení. Napríklad ak sa drahý opál zohreje v dlani, bude sa mimoriadne lesknúť. Ohnivý opál je žltý alebo červenkastý a môže, ale nemusí opalizovať. Obyčajný opál je sivý, čierny alebo zelený a hrou farieb sa nevyznačuje. Vryp opálu je biely. Tento minerál môže byť priehľadný až nepriehľadný. Jeho lesk sa mení od skleného až po smolný, mastný alebo perleťový, najčastejšie však býva sklený. Opálovou hmotou býva niekedy fosilizované drevo, hovoríme o drevnom opále.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Formuje sa pri nízkych teplotách z vody bohatej na SiO2, a to najmä v okolí horúcich prameňov.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

V ultrafialovom svetle opál často fluoreskuje a je nerozpustný v kyselinách. Zohrievaním sa rozkladá, stráca molekuly vody a môže sa zmeniť na kremeň- chalcedón. Ak je vystavený dlhší čas pôsobeniu vzduchu, jeho štruktúra sa stáva krehkou; príčinou tohto javu je strata vody a s tým súvisiaci vznik prasklín.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Častý v pyroklastikách slovenských neovulkanitov, v andezitoch, tufoch, tufitoch, limnokvarcitoch ai. Herľany, Ponická Huta (pri Banskej Bystrici), Svätý Anton (bývalý Antol pri Banskej Štiavnici), Krupina, Šášovské Podhradie, Dubník (pri Červenici).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]