Limnokvarcit
| Limnokvarcit | |
 Limnokvarcit z oblasti Starej Kremničky v Kremnických vrchoch. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | opál, chalcedón, kremeň |
| Vlastnosti | |
| Textúra | masívna, pórovitá |
| Farba | sivá až biela |
Limnokvarcit je tradičné označenie pre silicity tvorené opálom, chalcedónom a ojedinele kremeňom, ktoré vznikli vyzrážavaním v plytkých jazerných panvách[1] pri postvulkanických hydrotermálnych procesoch viazaných na činnosť neovulkanitov.
Termín zaviedol nemecký geológ F. Senft roku 1857.[2]
Zloženie a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Limnokvarcit je celistvá tvrdá hornina s lastúrnatým lomom a s ostrými hranami. Býva zvrstvený alebo masívny, často pórovitý. Farba je rôzna, najčastejšie biela ale existujú aj tmavšie - čiernosivé limnokvarcity. Skladá sa zo zrniečok chalcedónu a opálu mikroskopickej veľkosti. Jedná sa o SiO2 hmotu. Často obsahuje rastlinné zvyšky (stonky, konáriky a rastlinný detrit) močaristého charakteru. Limnokvarcity vznikajú vyzrážaním oxidu kremičitého z horúcich prameňov v jazernom prostredí. Horúce pramene sú prejavy a dozvuky vulkanickej aktivity. Biele odrody obsahujú až 99% oxidu kremičitého. V čiernosivých odrodách je často zvýšený obsah CaO. Alkálie takmer chýbajú. Zvetrávanie je len mechanické.[3]
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Limnokvarcity sa vyskytujú v oblastiach, kde v mladších treťohorách prebiehal ryolitový vulkanizmus. V Slovenských neovulkanitoch sú viazané na výskyty jastrabskej formácie (sarmat-panón).
Lokality[upraviť | upraviť zdroj]
Na Slovensku sú známe v južnej časti Kremnických vrchov (Bartošova Lehôtka) a Žiarskej kotline (medzi Starou Kremničkou, Slaskou a Lutilou), v Štiavnických, Slanských a Zemplínských vrchoch.[3] Niekedy pre svoju vysokú odolnosť zvetrávaniu tvoria morgologicky výrazné tvrdoše, ako napr. pri Trubíne.
Obdobné horniny proterozoického veku sú známe aj z Českého masívu z juhozápadných Čiech.[1]
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Od stredoveku sa limnokvarcit používal na výrobu mlynských kameňov.[1] V súčasnosti sa používa pri výrobe ferozliatiny. Ako stavebný materiál pri stavbe ciest a ako kamenivo.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Kraus, I., Kužvart, M. 1987: Ložiska nerud. SNTL, Alfa, Praha, 228 s.
- ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2013-02-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c Minerály a horniny Slovenska - Limnokvarcit [online]. mineraly.sk, [cit. 2013-02-06]. Dostupné online. Archivované 2012-02-05 z originálu.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.