Silicit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Silicit
usadené horniny
Silicit
Čerstvý lom rohovca
Hlavné minerály kremeň, opál, chalcedón
Textúra masívna
Farba (y) sivá, biela, čierna
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Silicit je všeobecné označenie rôznorodej skupiny usadených hornín, ktoré sú v prevažnej miere zložené z modifikácií oxidu kremičitého - jemnozrnného kremeňa, opálu a chalcedónu. Ide o tvrdé horniny s nepravidlenou štiepateľnosťou, ktoré vznikajú usadzovaním kremitých bahien, prípadne vyzrážavaním kremičitanov z vodných roztokov.

Vznik a klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi silicity je radených viacero druhov hornín rôzneho pôvodu. Niektoré môžu mať komplikovaný vznik, na ktorom sa podieľa viacero procesov. Všeobecne sú rozlišované tieto základné kategórie silicitov:[1]

  • Chemogénne silicity, ktorých pôvod je z primárnych horúcich alebo chladných kremitých roztokov, sú to napr. kremité sintre alebo limnokvarcity, gejzirit alebo ftanit.
  • Kremité horniny biogénneho pôvodu (zložené z opálových schránok odumretách organizmov), ako napr. diatomity (z rozsievok), rádiolarity (z rádiolárií) alebo spongolit (ihlice hubiek).
  • Diagenetické silicity, vznikli zo sekundárnych roztokov pri diagenéze - spevňovaní horniny po jej usadení. Sekundárne roztoky majú pôvod v rozpustenom SiO2, ktorý migruje vo forme gélov kyseliny kremičitej a zhlukuje sa okolo vhodných jadier (často väčších kusov kremitých hmôt, napr. schránok organizmov), kde vytvára konkrécie. Sú to hlavne rohovce. Tieto vytvárajú rôzne hľuzy nepravidelného tvaru. V hornine, ktorá ich obklopuje môžu tvoriť celé nespojité vrstvy. Ak hornina neskôr zvetrá, rohovce, ktoré sú pevnejšie z nej vypadnú, týmto rohovcom sa hovorí pazúrik.
  • Supergénne silicity, ktoré vznikajú pri chemickom zvetrávaní na SiO2 bohatých hornín, najmä niektorých tufov.
Rohovec, zbierky USGS.

Na vznik niektorých typov silicitov, sa názory odborníkov rozchádzajú, patria medzi ne napr. buližníky v českých proterozoických horninách, alebo menility Karpatského flyšového pásma.[2]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Tmavé rohovcové konkrécie (pazúrik) sa vyskytujú v kriedových sedimentoch na anglickom, belgickom, nemeckom či dánskom pobreží. Na Slovensku sú častými vložkami vo vápencoch tatrika (lučivnianske, trlenské súvrstvie a iné), vo flyšových pohoriach (menilitové súvrstvie) a inde.[3]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Silicity majú široké a rôznorodé použitie. V praveku boli viaceré druhy silicitov využívané, pre svoju tvrdosť na výrobu nástrojov (pazúriky, ale napr. i rádiolarity). Iné, napr. diatomity, sa používajú ako filtre.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PETRÁNEK, Jan. Geologická encyklopedie on-line [online]. geology.cz, [cit. 2009-08-17]. Dostupné online.
  2. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-08-17]. Dostupné online.
  3. Minerály a horniny Slovenska - Rohovec, pazúrik [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-16]. Dostupné online.

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]