Silicit
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Silicit | |
|---|---|
 Rohovec z Poľska. |
|
| Zaradenie | usadené horniny |
| Hlavné minerály | kremeň, opál, chalcedón |
| Textúra | masívna |
| Farba (y) | sivá, biela, čierna |
| Pozri aj portál Vedy o Zemi | |
Silicit je všeobecné označenie rôznorodej skupiny usadených hornín, ktoré sú v prevažnej miere zložené z modifikácií oxidu kremičitého - jemnozrnného kremeňa, opálu a chalcedónu. Ide o tvrdé horniny s nepravidlenou štiepateľnosťou, ktoré vznikajú usadzovaním kremitých bahien, prípadne vyzrážavaním kremičitanov z vodných roztokov.
Obsah |
[upraviť] Vznik a klasifikácia
Medzi silicity je radených viacero druhov hornín rôzneho pôvodu. Niektoré môžu mať komplikovaný vznik, na ktorom sa podieľa viacero procesov. Všeobecne sú rozlišované tieto základné kategórie silicitov:[1]
- Chemogénne silicity, ktorých pôvod je z primárnych horúcich alebo chladných kremitých roztokov, sú to napr. kremité sintre alebo limnokvarcity, gejzirit alebo ftanit.
- Kremité horniny biogénneho pôvodu (zložené z opálových schránok odumretách organizmov), ako napr. diatomity (z rozsievok), rádiolarity (z rádiolárií) alebo spongolit (ihlice hubiek).
- Diagenetické silicity, vznikli zo sekundárnych roztokov pri diagenéze - spevňovaní horniny po jej usadení. Sekundárne roztoky majú pôvod v rozpustenom SiO2, ktorý migruje vo forme gélov kyseliny kremičitej a zhlukuje sa okolo vhodných jadier (často väčších kusov kremitých hmôt, napr. schránok organizmov), kde vytvára konkrície. Sú to hlavne rohovce. Tieto vytvárajú rôzne hľuzy nepravidelného tvaru. V hornine, ktorá ich obklopuje môžu tvoriť celé nespojité vrstvy. Ak hornina neskôr zvetrá, rohovce, ktoré sú pevnejšie z nej vypadnú, týmto rohovcom sa hovorí pazúrik.
- Supergénne silicity, ktoré vznikajú pri chemickom zvetrávaní na SiO2 bohatých hornín, najmä niektorých tufov.
Na vznik niektorých typov silicitov, sa názory odborníkov rozchádzajú, patria medzi ne napr. buližníky v českých proterozoických horninách, alebo menility Karpatského flyšového pásma.[2]
[upraviť] Výskyt
Tmavé rohovcové konkrécie (pazúrik) sa vyskytujú v kriedových sedimentoch na anglickom, belgickom, nemeckom či dánskom pobreží. U nás sú častými vložkami vo vápencoch tatrika (lučivnianske, trlenské súvrstvie a iné), vo flyšových pohoriach (menilitové súvrstvie) a inde.[3]
[upraviť] Použitie
Silicity majú široké a rôznorodé použitie. V praveku boli viaceré druhy silicitov využívané, pre svoju tvrdosť na výrobu nástrojov (pazúriky, ale napr. i rádiolarity). Iné, napr. diatomity, sa používajú ako filtre.
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Referencie
- ↑ PETRÁNEK, Jan. Geologická encyklopedie on-line [online]. geology.cz, [cit. 17-08-2009]. Dostupné online.
- ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 17-08-2009]. Dostupné online.
- ↑ Minerály a horniny Slovenska - Rohovec, pazúrik [online]. mineraly.sk, [cit. 16-08-2009]. Dostupné online.
[upraviť] Ďalšie zdroje
Mineraly.sk (Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok)
