Mlynský kameň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žarnovy v Zubrniciach
Mlynské kamene

Mlynský kameň alebo žarnov je kameň, ktorý je súčasťou mlyna či mlynčeka na mletie múky, a to vždy ako jeden z kameňov tzv. zloženia pozostávajúceho z dvoch kruhových kameňov na sebe. Horný kameň sa volal behúň; pri mletí sa otáčal nad spodným, ktorý sa nazýval ležiak. Behúň neležal celkom na ležiaku, a to vďaka tzv. ľahčidlu. Ľahčidlo nepatrne nadvihovalo či spúšťalo behúň podľa toho, ako jemne sa malo mlieť.

Opis funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Behúň ručného mlynčeka bol na okraji vybavený drevenou rukoväťou alebo len jamkou, do ktorej sa opieral kolík. Behúň vodného a veterného mlyna mal pri vnútornom otvore dva protiľahlé záseky, do ktorých zapadala priečka, sprostredkúvajúca otáčanie. Niekedy bol stredový otvor štvorhranný. Otvorom v strede behúňa sa vysypávalo obilie, ktoré prepadávalo do priestoru medzi kamene, kde bolo drvené respektíve trhané. Na umletie múky však nestačilo len jedno zomletie, ale mlelo sa opakovane niekoľkokrát za sebou. Obilky sa trhali o ostré hrany na povrchu kameňov. Na kameňoch boli vysekané šikmé lúčovité drážky, smerom od stredu stále plytšie, ktoré usmerňovali pohyb obiliek od stredu k obvodu. Po zomletí asi päťdesiatich mechov obilia odobrali mlynári behúň a zvláštnymi zaostrenými kladivkami obnovovali otupené ostré hrany mlecích plôch. Materiálom pre mlynské kamene boli predovšetkým tvrdé druhy pieskovca, ryolitu, trachytu alebo aj vhodne zatmelené drte kremeňa a kremenca do cementu.[1] Obvod mlecích kameňov niekedy chránili proti prasknutiu a roztrhnutiu železné obruče.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ručné mlynčeky na obilie poznali všetky obilnárske kultúry už od praveku. V rímskej armáde nosil každý desiaty vojak mlynček v batohu. Pri mletí kameňmi sa do múky dostával piesok, čo spôsobovalo rýchle obrusovanie zubov, nápadné pri pravekých nálezov kostier. Nálezy mlynských kameňov rôzneho veku na našom území sú možné okolo bývalých mlynov alebo hradísk.[2] Od konca 19. storočia nahradili mlynské kamene valcové mlyny s oceľovými valcami.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo žarnov, praslovanské žornov, mohlo označovať tak jednotlivý kameň, ako aj celé zloženie.[3] Žarnov sa ako motív často vyskytuje aj v heraldike a vo výtvarnom umení.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ottův slovník naučný, heslo Kámen.
  2. [1] – Včelař kopal plot a našel tisíc let starý kámen na mletí obilí
  3. Machek, Etymologický slovník jazyka českého, str. 726.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mlýnský kámen na českej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]