Mastencová bridlica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mastencová bridlica
premenené horniny
regionálne metamorfovaná
Mastencová bridlica
Mastencová bridlica - Hnúšťa, Slovenské rudohorie.
Hlavné minerály talk (mastenec), magnezit, dolomit
Akcesórie chlority, amfiboly, epidot, albit, sľudy
Textúra lepidoblastická
Farba (y) sivá
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Mastencová bridlica, talkit alebo stealit je premenená hornina obsahujúca v prevažnej miere minerál mastenec (talk), okrem neho obsahujú i magnezit alebo dolomit.

Zloženie a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako chloritické bridlice vznikli slabou metamorfózou ultrabázickych hornín, najmä peridotitov.[1] Podstatným nerastom mastencových bridlíc je mastenec, z vedľajších chlorit, sľudy, epidot, amfibol, albit a iné. Prímesi sú tvorené apatitom, magnetitom, magnezitom, dolomitom a ďalšími. Sú bielosivé až biele, niekedy žltkasté i zelenkasté. Štruktúra je zreteľne šupinatá, textúra rovnobežná i všesmerná. Na hmat sú mastné, mäkké a dajú sa rýpať nožom. Mastencové bridlice odpovedajú svojim geochemickým zložením ultrabázickým horninám.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

V Západných Karpatoch sa vyskytujú vo Volovských vrchoch (Gemerská Poloma, Dobšiná, Hnúšťa, Jelšava), teda hlavne v gemeriku ale aj vo veporickom kryštaliniku.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Mastencové bridlice sú jediným zdrojom mastenca. Mastenec je surovina so všestranným využitím vo farmaceutickom, papierenskom, textilnom, chemickom a gumárenskom priemysle, či ako plnidlá do umelých hmôt a pod.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Putiš, M. 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.