Talk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mastenec
Mastenec
Masívny talk zo zbierok USGS.
Mg3Si4O10
Všeobecné informácie
Trieda Silikáty
Zaradenie VIII/H.09-40
Rok objavenia starovek
Pôvod názvu z arabčiny talq; starší slovenský názov podľa mastného povrchu
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava triklinický alebo monoklinický
Bodová grupa 1, alebo 2/m
Priestorová grupa P1 alebo C2/c
Mriežkové param. a=5,29 (5,28) Å
b=9,46 (9,16) Å
c=5,29 (18,95) Å
α=90,46 °
β=98,68 (99,30) °
γ=90,09 °
V=453,77
Z=4 (2)
hodnoty v zátvorkách patria monoklinickej modifikácii
Morfológia
Habitus masívny, šupinkovitý, v radiálnych agregátoch, vzácne sa vyskytujú tabuľkovité kryštaly s hexagonálnym obrysom
Optické vlastnosti
Farba(y) sivá, biela alebo striebrosivá, celistvé odrody sú tmavosivé až zelené
Farba vrypu biely
Lesk perleťový až mastný
Pleochroizmus bez pleochroizmu
Priesvitnosť priesvitný
2V 6°-40° °
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 1
Hustota 2,58 - 2,83 kg.dm−3
Štiepateľnosť dokonalá podľa {001}
Lom nerovný
Ostatné
Rozpustnosť je odolný voči kyselinám i hydroxidom
Elektrické vlast. je zlý vodič elektriny
Odrody a variety
celistvý mastenec sa označuje stealit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Talk (alebo mastenec) je minerál kryštalizujúci v triklinickej, resp. monoklinickej sústave. Má vrstevnatú štruktúru a patrí medzi fylosilikáty. Chemicky je to zásaditý kremičitan horečnatý - Mg3Si4O10(OH)2.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Zriedkavo vytvára tenké tabuľkovité kryštály. Zvyčajne sa však vyskytuje v podobe celistvých vláknitých alebo lístkovitých agregátov. Má svetlozelenú, tmavozelenú, sivú, niekedy až bielu prípadne ružovú farbu. Má biely vryp. Je to priesvitný minerál s matným, perleťovým alebo mastným leskom[1]. Často obsahuje prímesi Al2O3, Fe2O3, FeO a CaO[2]. Je pomerne ťažko taviteľný - od 1200 do približne 1530 °C[3]. Prímesi majú vplyv jednak na jeho farbu ale aj praktické použitie. Má vysokú sorpčnú schopnosť, viaže tuky, oleje, farby a živice[4].

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Je to sekundárny minerál. Bežne asociuje s chloritom, magnezitom a minerálmi serpentínovej skupiny. Vzniká dvomi spôsobmi - pri hydrotermálnej alterácii ultrabázických vyvretých hornín, alebo karbonátov. Všeobecne hornín, ktoré majú vysoký obsah horčíka. Nahradzuje olivín, pyroxény a amfiboly, často tvorí pseudomorfózy po ich kryštáloch[5].

Najčastejšie vzniká hydratáciou a karbonáciou serpentínu pri reakcii, tiež označovanej ako stealitizácia:

  • 2Mg3Si2O5(OH)4 + 3CO2 → Mg3Si4O10(OH)2 + 3MgCO3 + 3H2O[6]

Môže vznikať aj pri metasomatickej premene karbonátov, pôsobením roztokov bohatých na SiO2[2].

Diagnostické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Mastenec sa ľahko rýpe a na dotyk je mastný[1]. Má tvrdosť 1. Možno s ním písať - zanecháva svetlú stopu. V polarizačnom mikroskope je pri 1 nikole bezfarebný[7]. Kolmé na (001) majú pri skrížených nikoloch vysoké interferenčné farby. Rezy rovnobežné s (001) majú nízke interferenčné farby.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Mastenec sa bežne vyskytuje v žilách a šošovkovitých telesách. Viaže sa na serpentinity, mastencové svory, mastencové bridlice alebo magnezit[5]. Mastenec je pomerne častým metamorfným minerálom fácie svetlých a modrých bridlíc.

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Významnými producentmi mastenca sú Rusko, ktoré ťaží svoje ložiská na strednom Urale (Čeľabinská - Miass a Sverdlovská oblasť - Šábovskoje). V Kanade je mastenec ťažený v provincii Ontário. Dobré vzorky svetlých bridlíc s mastencom možno nájsť v Franciskskom metamorfnom pásme na západe USA. Bežný je v Georgii, Virgínii, Vermonte Severnej Karolíne, New Yorku, Texase a Kalifornii. V Austrálii je významné ložisko Three Springs, austrálske ložiská sú viazané na komatiitové pásmá Yilgarnského kratónu a Lachlan Fold Belt. Ďalšie výskyty sú známe v Brazílii, Turecku a Ománe. V Alpách ťažia mastenec Taliansko i Rakúsko. Spomedzi ostatných európskych krajín to je Francúzsko, Švédsko, Fínsko a Rumunsko. V Českom masíve je mastenec pomerne vzácny, ťaží sa na niektorých lokalitách ako napr. Sobotín v Hrubom Jeseníku, ale tiež pri Prachaticiach a Bohdaneči[3].

Vyťažený mastenec z oblasti Hnúšte
Kryštalický mastenec z francúzskej bane Trimouns pri Luzenacu.

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Ložiská mastenca sú na Slovensku viazané na vrchnokarbónske a spodnotriasové magnezity alebo serpentinity v gemeriku a veporiku - hlavne v jeho kohútskej zóne (Slovenské rudohorie). Mnohé staršie ložiská sú už vyťažené (napr. Muránska Dlhá Lúka). V súčasnosti prebieha ťažba na 2 ložiskách pri Hnúšti (napr. Mútnik, Hačava), 3 ložiskách pri Kokave nad Rimovicou a jednom ložisku pri Gemerskej Polome, ktoré sa však radí k ložiskám európskeho významu. Ročne sa vyťaží okolo 2 - 3000 ton, väčšina sa vyváža[4].

Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho ekonomický význam v posledných rokoch vzrastá. Má široké využitie. Používa sa ako plnidlo a prísada do náterov, keramiky, gumy, insekticídov, strešných krytín, papiera, zlievarenských foriem a nehorľavých materiálov. Je dôležitou surovinou pre elektrotechniku (pri výrobe izolátorov a káblov). Je súčasťou medicínskych prípravkov[5] (ako plnidlo do tabliet) ale i v kozmetických prípravkoch (mydlo, zubné pasty, púdre, rúže atď.). Kvalitu mastenca znižujú všetky minerálne prímesi, obsahujúce Fe3+, pyrit a oxidy mangánu[3]. Primiešaním do asfaltu zabraňuje rozpukaniu vozoviek[4].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b http://www.mineraly.sk prístup: 3.9.2008
  2. a b Veľký, J. a kolektív, 1979; Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 511
  3. a b c Čorej, P., 2001; Priemyselný minerál pre ďalšie tisícročie. Acta Montanistica Slovaca, 6, s. 5 - 8
  4. a b c Michaeli, E., 2006; Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
  5. a b c Klein, C., 2006. Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  6. a b Putiš, M.; 2004 Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  7. Gregerová, M., Fojt, B., Vávra, V., 2002, Mikroskopie. Masarykova Univerzita, Brno

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Talc na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]