Oxid hlinitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oxid hlinitý

Oxid hlinitý je amfotérny oxid hliníka s chemickým vzorcom Al2O3. V prírode sa vyskytuje ako minerál korund, prípadne jeho drahokamové odrody rubín a zafír. Priemyslene sa získava z bauxitu a je hlavnou surovinou používanou pri výrobe hliníka.

Výroba oxidu hlinitého[upraviť | upraviť zdroj]

Je známich viacero spôsobov výroby čistého oxidu hlinitého ale v praxi sa využívajú len niektoré. Rozdelenie spôsobov výroby oxidu hlinitého:

Ďalšie rozdelenie spôsobov výroby oxidu hlinitého:

  • suché spôsoby
  • mokré spôsoby

Zásaditý spôsob[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tomto spôsobe výroby sa nechajú pôsobiť alkálie na rudu bauxit, za vzniku hlinitanu sodného, ktorý je rozpustný vo vode. Roztok hlinitanu sodného sa oddelí od tzv. červeného kalu, ktorý je zložený hlavne z oxidov a hydroxidov kremíka, železa a titánu. Roztok hlinitanu sa potom rozkladá a vylučuje sa hydroxid hlinitý. Následne sa hydroxid hlinitý kalcinuje pri vysokej teplote za vzniku oxidu hlinitého.

Kyslý spôsob[upraviť | upraviť zdroj]

Pri kyslom spôsobe sa ruda spracuje roztokom anorganických kyselín a ruda sa pritom mení na hlinitú soľ. Táto sa soľ sa následne rozkladá a uvoľnuje sa hydroxid hlinitý, ktorý sa vyžíha na oxid hlinitý.

Elektrotermický spôsob[upraviť | upraviť zdroj]

Tu dochádza ku taveniu bauxitu s uhlím v elektrickej peci a získava sa roztavený oxid hlinitý.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]