Korund

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Korund
Korund
Al2O3
Všeobecné informácie
Trieda Oxidy a hydroxidy
Zaradenie IV/C.04-10
Rok objavenia starovek
Pôvod názvu pravdepodobne zo staroindického slova kuruvinda - červený
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava trigonálna
Bodová grupa 32/m
Priestorová grupa R3c
Mriežkové param. a=4,751 Å
c=12,97 Å
V=253,54
Z=6
Morfológia
Habitus kryštály s tvarmi romboédra, hexagonálne dipiramidálne, prizmatické
Zrasty lamelárne zrasty rovnobežné s {101}, penetračné zrasty podľa {0001}, {1011}
Optické vlastnosti
Farba(y) modrý, červený, žltý, hnedý, šedý, bezfarebný
Farba vrypu biely
Lesk sklený až diamantový
Priesvitnosť priehľadný až priesvitný
Indexy lomu nε=1,76
nω=1,768
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 9 (referenčný minerál)
Hustota 4-4,1 kg.dm−3
Odrody a variety
leukozafír, rubín, zafír, smirok
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Korund je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky oxid hlinitý - Al2O3.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Korund je po diamante druhý najtvrdší minerál. Okrem toho ho možno rozoznať podľa vysokého skleného až diamantového lesku, veľkej mernej hmotnosti, bazálnej odlučnosti a faktu, že je netaviteľný. Známe sú jeho drahokamové odrody rubín (červený) a zafír (modrý). Vytvára stĺpcovité, alebo tabuľkovité kryštály, často sa vyskytuje aj zrnitý a kusový. Čistý korund je bezfarebný, prímesi ho sfarbujú (chróm na červeno, železo na modro).

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa v hliníkom obohatených vulkanických horninách (syenitoch, pegmatitoch chudobných na SiO2), ako reakčný produkt v kimberlitových xenolitoch a v niektorých kontaktne metamorfovaných horninách. Ako sprievodné minerály sa často vyskytujú Kyanit a andaluzit. Keďže je dostatočne odolný voči zvetrávaniu, nachádza sa aj v náplavoch. Zvetrávaním sa mení na sľudu, pri určovaní tvrdosti preto treba používať čerstvý povrch.

Umelá syntéza[upraviť | upraviť zdroj]

Priemyselne sa vyrába z bauxitu. Umelý korund v dnešnej dobe prebral spolu s karbidom kremíka úlohu najbežnejšieho brúsneho materiálu. Umelé drahokamy sa podarilo syntetizovať roku 1902 tavením oxidu hlinitého vo vodíkovom plameni pridaním Cr alebo Ti. Po 2. svetovej vojne sa v USA podarilo syntetizovať aj asterizmus, kde sa farbiace zložky pridávali počas špeciálneho postupu ohrievania a ochladzovania.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

USA (Severná Karolína, New Jersey, New York, Georgia), Kanada (Ontário), Grécko (Naxos), Južná Afrika, Mjanmarsko (lokalita Mogok), Srí Lanka, India, Madagaskar, Česko (Jizerská louka). Dnes sa korund ťaží najmä v Zimbabwe, Rusku a Indii.

Na Slovensku sa našli drobné kryštáliky v okolí Hajnáčky na juhu, pri Remetských Hámroch v blízkosti Morského oka pod Vihorlatom. Zaznamenaný bol aj výskyt v sedimentoch pri Dankovej neďaleko Dobšinej.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Bežný korund sa využíva ako brúsny materiál, jeho drahokamové odrody, najmä tmavé rubíny patria k najviac ceneným drahokamom. Syntetické korundy sa okrem šperkárstva a hodinárstva (výroba sklíčok) využívajú hlavne pre technické účely, elektrotavením sa získava korund na žiaruvzdorné účely. Ďalej sa využíva na výrobu špeciálnych rezných doštičiek pre opracovanie kovových materiálov, na výrobu laserov. Najmodernejším spôsobom je plazmové korundovanie.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]