Smithsonit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Smithsonit
Smithsonit
ZnCO3
Všeobecné informácie
Trieda Nitráty, karbonáty a boráty
Zaradenie V/B.02-60
Rok objavenia 1832
Pôvod názvu podľa ang. mineralóga Jamesa Smithsona
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava trigonálna
Bodová grupa 32/m
Priestorová grupa R3c
Mriežkové param. a=4,653 Å
c=15,028 Å
V=281,77
Z=6
Morfológia
Habitus zemitý, masívny, romboédrické kryštály s plochami {1011}, skalenoédre s plochami {2131}, {1010}, {0001}
Optické vlastnosti
Farba(y) šedý, biely, zmelený, modrý, žltý
Farba vrypu biely
Lesk sklený
Pleochroizmus dichroizmus
X=bezfarebný
Z=bezfarebný
Priesvitnosť polopriehľadný až priesvitný
Indexy lomu nε=1,625
nω=1,85
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 4,5
Hustota 4,4-4,5 kg.dm−3
Štiepateľnosť dokonalá podľa {1011}
Ostatné
Rozpustnosť v kyselinách
Odrody a variety
herrerit, monheimit, variety so zvýšeným obsahom Cd, Co, Fe
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Smithsonit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan zinočnatý - ZnCO3.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Smithsonit vytvára klencové kryštály, ktoré majú často zakrivené plochy; niekedy vznikajú aj skalenoédrické kryštály. Tento minerál však môže mať aj celistvý, hroznovitý, obličkovitý, zrnitý a nátekovitý habitus. Býva biely, sivý, žltý, zelený, modrý, ružový, purpurový a hnedý; vryp má biely. Je to priehľadný minerál so skleným až perleťovým leskom.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká v oxidačných zónach medeno-zinkových ložísk. Vyskytuje sa tu spolu s malachitom, azuritom, pyromorfitom, ceruzitom a hemimorfitom.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Smithsonit sa rozpúšťa v kyseline chlorovodíkovej.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Ardovo, Hnúšťa - Likier, Ochtiná (Dúbrava pri: Rožňava, Vaľkovňa (Lívius-Samuel), Veľké Pole (ložisko Ján Nepomucký), Banská Štiavnica.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]