Skvapalňovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Skvapalňovanie alebo kondenzácia je termodynamický proces, pri ktorom látka prechádza z plynnej do kvapalnej fázy.

Môže nastať pri ochladení plynu, ak sú častice plynu dostatočne blízko seba a ak sú prítomné kondenzačné jadrá.

Príkladom môže byť kondenzácia vody. Molekula vody je zložená z dvoch atómov vodíka a jedného atómu kyslíka. Vodné molekuly sa voľne pohybujú vo vzduchu a občas dochádza k ich zrážkam. Keď sa dve molekuly vody zrazia, opäť sa odrazia, ale ak začne klesať teplota, molekuly majú menej energie a začnú sa teda pohybovať pomalšie. Len čo klesne teplota na teplotu rosného bodu, pohybujú sa molekuly natoľko pomaly, že sa spolu naviažu. Väzba vzniká medzi atómami jedného vodíka a atómom kyslíka. Vodné molekuly sa spájajú do krátkych radov, čo nasleduje premenením vodnej pary na tekutinu. Pri spojení dochádza k vyžiareniu časti tepla v podobe latentného tepla, čo má za následok oteplenie okolitého prostredia. Ak sa naviaže dostatočné množstvo molekúl, vzniká dažďová kvapka, ktorá klesá na zemský povrch v podobe dažďa.

Skvapalnené plyny, najmä dusík a hélium, sa používajú ako chladiace médium napr. v lekárstve, na chladenie detektorov žiarenia, supravodivých cievok a pod. Na priemyselné skvapalňovánie plynov sa používajú tzv. skvapalňovače.



Fázová premena
zo skupenstva na skupenstvo
Pevná látka Kvapalina Plyn Plazma
Pevná látka - Topenie Sublimácia -
Kvapalina Tuhnutie - Var/Vyparovanie -
Plyn Desublimácia Kondenzácia - Ionizácia
Plazma - - Deionizácia -