Vodun
Toto je článok o západoafrickom náboženstve. O karibskom náboženstve ovplyvnenom vodunom pozri vudu.
Vodun (iné názvy: vodu, vodou) je africké domorodé náboženstvo rozšírené predovšetkým v Benine. Niekedy sa používa aj výraz vúdú, ten však označuje afroamerické náboženstvo na Haiti, ktoré z vodunu čiastočne vychádza.[1] Veľký vplyv na jeho vznik a vývoj malo jorubské náboženstvo.[1] Prostredníctvom obchodu s africkými otrokmi sa praktiky vodunu dostali na Kubu, do Brazílie a na už zmieňované Haiti, kde ovplyvnili formovanie miestnych náboženských predstáv.[2]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Vodun je najviac rozšírený v južnom a strednom Benine.[1] Podľa odhadov okolo 40 % Beninčanov praktikuje niektorú z foriem vodunu.[2] Z hľadiska etnicity sa k vodunu najviac hlási etnika Hulov a Adžov žijúcich na pobreží a pozdĺž hraníc s Togom. V strednom Benine sa k tomuto náboženstvu hlásia Dassovia. Mimo Beninu sa vodun vyskytuje aj medzi etnikmi Ewe a Mina na juhovýchode Ghany a Toga kde je nazývané tron.
Vodun charakterizuje zbožšťovanie prírodných elementov, kultická úcta k zosnulým predkom a viera v duchov – vodun je v preklade duch, božstvo, nadprirodzená mocnosť –, ktorí obývajú predmety či prírodniny. Vo vodune existuje široká škála božstiev vzniknutá divinizáciou prírodných elementov alebo meteorologických javov, ktoré sú podľa miesta výskytu a oblasti ich pôsobenia rozdeľované do tzv. rodín: nebeských božstiev (dži-vodun), vodných božstiev (to-vodun), zemských božstiev (ai-vodun), božstiev v rastlinách či zvieratách (atime-vodun) a osobných božstiev. Za stvoriteľskú dvojicu zodpovednú za stvorenie sveta, ľudí i vodunov sú považovaní bohovia Mawu a Lisa. Lisa prvého človeka vymodeloval z hliny a božím dychom mu vdýchol dušu. Nad stvoriteľskou dvojicou Mawu a Lisa stojí v niektorých vieroučných líniách najvyššia bohyňa Nana Buluku (alebo tiež Nana Buruku, Nana Baluku či Nana Buku). Náuka o najvyššom Bohu sa v jednotlivých regiónoch líši.[1]
Kulty[upraviť | upraviť zdroj]
Vodun zahŕňa široké množstvo kultov. V Benine sa možno stretnúť aj so synkretizmom vodunu a katolíckeho kresťanstva.[3]
Jedným z typov vodunského kultu je vodún Heviosso, ktoré býva označované ako božstvo búrky a blesku, ako hromovládca.[4]
Sviatky[upraviť | upraviť zdroj]
12. január je v Benine sviatkom vodunu.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d HAVELKA, Ondřej. Vodun – tradiční západoafrické náboženství s centrem v Beninu [online]. Dingir, [cit. 2022-09-17]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c VODUN (or VOODOO). In: HOUNGNIKPO, Mathurin C.; DECALO, Samuel. Historical dictionary of Benin. 4. vyd. Lanham, MA; Toronto; Plymouth : The Scarecrow Press, 2013. [Cit. 2022-09-21]. ISBN 978-0-8108-7373-5. S. 358.
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Synkretismus katolického křesťanství a západoafrického vodunu z teologicko-etické perspektivy. Studia Theologica, 2021-12-01, roč. 23, čís. 3, s. 149–174. Dostupné online [cit. 2022-09-17]. DOI: 10.5507/sth.2021.033. (po anglicky)
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Beninský kult vodun Heviosso [online]. Dingir, [cit. 2022-09-17]. Dostupné online. (po česky)
Odporúčaná literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- BAY, Edna G.. Asen, Ancestors, and Vodun : Tracing Change in African Art. [Chicago] : University of Illinois Press, 2008. 186 s. ISBN 978-0-252-03255-4. (po anglicky)
- MONTGOMERY, Eric James; VANNIER, Christian N.; LANDRY, Timothy R.. Spirit Service : Vodún and Vodou in the African Atlantic World. Bloomington, IN : Indiana University Press, 2022. 346 s. ISBN 978-0-253-06193-5. (po anglicky)