Idaho

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o štáte USA. O hudobnej skupine pozri Idaho (skupina)
Idaho
Flag of Idaho.svg
Vlajka (Pečať
Map of USA highlighting Idaho.png

Ostatné štáty USA
Prezývka štátu Gem State
Hlavné mesto Boise
Najväčšie mesto Boise
Guvernér Butch Otter
Rozloha
Poradie 14. miesto
Celková 216 632 km²
Súš 214 499 km²
Voda 2 133 km²
% vody 0,98 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie 39. miesto
Obyvateľov 1 567 582
Rok sčítania 2010
Hustota obyvateľov
Poradie 44. miesto
Hustota 7,30 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie 43. v poradí
Dátum 3. júl 1890
Geografické údaje
Zemepisná šírka 42° až 49° s. š.
Zemepisná dĺžka 111° až 117° z. d.
Šírka 491 km
Dĺžka 771 km
Nadmorská výška
Najvyššia 3 859 m n. m.
Stredná 1 524 m n. m.
Najnižšia 216 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zóna Pacific: UTC-8/-7 (sever)
Mountain: UTC-7/-6 (juh)
ISO 3166-2 US-ID

Idaho je štát Spojených štátov amerických, ktorý sa pripojil v roku 1890 ako 43. člen federácie. Hlavným a najväčším mestom je Boise, ďalšie významné mestá sú Idaho Falls a Lewison. Idaho má rozlohu 216 632 km² a viac ako 1 500 000 obyvateľov.[1]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Hadia rieka

Severnú hranicu Idaha tvorí Kanada, severovýchodnú Montana. Na východe susedí so štátom Wyoming, na juhu so štátmi Utah a Nevada. Na západe hraničí s pobrežnými štátmi Oregon a Washington. Idaho je drsná krajina, plná veľkých civilizácií, nenarušených prírodných rezervácií. Väčšina štátu je tvorené Skalnatými horami a hlbokými zalesnenými dolinami. Je tu mnoho zasnežených horských pásem a strmých kaňonov. Divoká voda Hadej rieky sa valí do Pekelného kaňonu, ktorý je hlbší ako Veľký kaňon. Vodopád Shoshone Falls je hlbší ako Niagarské vodopády. Idaho je veľmi bohaté na prírodné zdroje. Je tu niekoľko významných národných parkov. Patrí medzi nich Pekelný kaňon, Yellowstonský národný park a národný park Farragut.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Na prelome 18. a 19. storočia sa na území dnešného Idaha dostali prví belosi. V tej dobe tu žilo asi 8000 Indiánov. Pôvodne bolo začlenené do teritórií Oregonu a Washingtonu. Prvých osadníkov na toto územie priťahoval výnosný obchod s kožušinami. Počas kalifornskej zlatej horúčky v roku 1849 prešli Idahom tisíce ľudí a niektorí sa tam usadili. V roku 1863 podpísal Abraham Lincoln zákon o vytvorení teritória Idaho. V tej dobe žilo na jeho území asi 17 000 ľudí.

Politická stabilita územia napomohla rýchlemu vzniku štátnej správy. Takmer okamžite sa začal budavať vzdelávací systém, boli založené noviny a ustanovený zákonník. V roku 1865 bolo hlavným mestom Boise namiesto Lewisonu. Objav zlata v Idahu v roku 1866 a dokončenie transkontinentálnej železnice v roku 1869 zapríčinili nový príliv osadníkov, vrátane čínskych robotníkov, ktorí pracovali v baniach ako lacná pracovná sila. Keď 3. júla 1890 prezident Benjamin Harrison podpísal zákon o začlenení Idaha do Únie, malo 88 548 obyvateľov.

Potom nastal rýchly priemyselný rozvoj štátu. V roku 1890 Idaho vyvážalo najviac olova zo všetkých amerických štátov. Aj keď sa v priebehu rokov závislosť na ťažbe surovín znižovala, je dnes Idaho najväčším producentom olova a striebra v USA. Počas rokov bolo vytvorené fungujúce poľnohospodársvo, ktoré nahradilo príjmy z klesajúcej ťažby.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

HDP štátu Idaho je 34 miliard USD, čo ho radí na 44. miesto v USA. Ročný príjem na obyvateľa činí 24 180 USD.

Idaho je štát priemyselne - poľnohospodársky.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]