Toba (jazero)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 2°35′00″S 98°50′00″V / 2.58333°S 98.83333°V / 2.58333; 98.83333
Indonézia Toba
kaldera
Toba Lake View.JPG
Jazero Toba.
Štát Indonézia
Región Sumatra
Súradnice 2°35′00″S 98°50′00″V / 2.58333°S 98.83333°V / 2.58333; 98.83333
Najvyšší bod
 - výška 2 157 m n. m.
Poloha na mape Indonézie
Fire.svg
Poloha na mape Indonézie
Portal.svg portál Vedy o Zemi

Toba je jazero vulkanického pôvodu, nachádzajúce sa v severnej časti indonézskeho ostrova Sumatra. S dĺžkou 100 km a šírkou 30 km je to najväčšie jazero v Indonézii a zároveň aj najväčšie jazero vulkanického pôvodu na svete. Leží v nadmorskej výške 911 m a maximálna hĺbka je 505 m. V jazere sa nachádza aj ostrov Samosir a do Malajského prielivu ho odvodňuje rieka Asachan.

Geologický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero je vlastne obrovská kaldera, ktorá vznikla približne pred 75 500 rokmi počas obrovskej erupcie. Táto erupcia bola poslednou z troch erupcií v oblasti Toby, staršie sa odohrali pred 840 000, resp. 700 000 rokmi. Bola to najväčšia sopečná erupcia za posledných 25 mil. rokov. Ignimbrity ňou vyvrhnuté majú na Sumatre hrúbku cez 6 m, v niektorých oblastiach Malajzie je to dokonca 9 m. Ryolitový vulkanický popol pokrýva 15 cm hrubou vrstvou aj Indický subkontinent. Celkový objem vyvrhnutých sopečných produktov sa odhaduje na 2 800 km³.

Erupcia ovplyvnila klímu na celej planéte. Na porovnanie: najničivejšia erupcia v nedávnej minulosti, výbuch Tambory z roku 1815 vyvrhol do atmosféry ani nie dvadsatinu objemu erupcie Toby a hoci sa priemerná celoročná teplota vplyvom rozptýlených prachových častíc znížila len o 0,3 °C, nasledujúci rok bol označený ako „Rok bez leta“. Pokles teploty ovzdušia po výbuchu Toby sa odhaduje až na 3,5 °C, čo mohlo naštartovať aj posledné globálne zaľadnenie. Podľa teórie, ktorú formuloval Stanley H. Ambrose, mala erupcia taký katastrofálny dopad pre ľudstvo v tých časoch, že niekoľkonásobne zredukovala populáciu na celej planéte a temer ho vyhubila. Podla odhadu prežilo približne 15 000 ľudí.[1]

Neskoršie erupcie[upraviť | upraviť zdroj]

Kaldera a ostrov Samosir zo satelitu

Mladším prejavom vulkanickej aktivity je menší stratovulkán Pusukbukit, nachádzajúci sa na južnom okraji jazera a troskový kužeľ Tandukbenua na jeho severnom okraji. Riedko porastený povrch kužeľa Tandukbenua vypovedá o aktivite len niekoľko storočí dozadu. Zaujímavým, no nie celkom neprirodzeným javom je postupný výzdvih dna kaldery: jazerné sedimenty sa dajú nájsť na svahoch ostrova Samosir vo výške 450 m. Tento výzdvih má na svedomí tlak magmy, ktorá sa stále nachádza v magmatickom rezervoári pod jazerom. Dvíhanie dna sprevádzajú aj početné zemetrasenia – napr. zemetrasenie v roku 1987 malo epicentrum v hĺbke len 11 km.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]