Republika siedmich spojených provincií

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa republiky, publikovaná v roku 1658, autor Joannes Janssonius

Republika siedmich spojených provincií alebo Republika siedmich spojených Nizozemí (voľne označovaná aj ako Republika siedmich spojených nizozemských/holandských provincií, Spojené nizozemské/holandské provincie, Spojené provincie Nizozemska, Nizozemská republika, Holandská republika, Nizozemsko, Holandsko) bol historický štátny útvar zhruba na území dnešného Holandska, existujúci od 26. júla 1581 do 18. januára 1795.

Vznikla počas nizozemskej revolúcie na základe utrechteskej únie. V roku 1609 jej nezávislosť uznalo Španielsko a roku 1648 vestfálsky mier.

Išlo o federáciu zloženú zo 7 autonómnych provincií, ktorými boli Holland, Zéland, Frízsko, Groningen, Utrecht, Gelderland a Overijssel. Okrem týchto autonómnych celkov republika zahŕňala aj 4 územia pod priamou správou generálnych stavov. K týmto územiam patrilo Drenthe, Stavovské Flámsko, Stavovské Brabantsko a Stavovské Limbursko.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]