Nizozemská revolúcia
Nizozemská revolúcia alebo (v slovenčine novšie) Holandská revolúcia (v marxistickej historiografii nizozemská buržoázna revolúcia) bol v rokoch 1566 až 1579/1581/1609 pôvodne protišpanielsky stavovský odboj v Nizozemsku, ku ktorému sa čoskoro pripojilo protikatolícke hnutie (súčasť tzv. náboženských vojen v 16. storočí). Niekedy sa koniec revolúcie udáva rokom 1648, vtedy sa nazýva aj Osemdesiatročná vojna.
[upraviť] Politické pomery v Nizozemsku
Nizozemsko nebolo v tomto období samostatné. Od roku 1516 patrilo španielskej vetve Habsburgovcov a bolo jeho najbohatšou provinciou. Skladalo sa zo 17 samostatných provincií, ktoré mali vlastné ústavy, snemy aj miestodržiteľov. Na čele celého Nizozemska (Španielske Nizozemsko) stál generálny miestodržiteľ, ktorého určoval panovník.
[upraviť] Príčiny revolúcie
- hospodárske - nizozemskí mešťania mali rozvinutú remeselnú výrobu, obchod i peňažníctvo, no nové a nové dane vypisované Habsburgovcami obmedzovali ich podnikateľské aktivity.
- politické - Habsburgovci sa snažili vládnuť absolutisticky, Karol ale hlavne Filip II. obmedzovali práva snemov.
- náboženské - Habsburgovci sa snažili o rekatolizáciu, čo narážalo na odpor luteránov i kalvinistov.
[upraviť] Priebeh revolúcie
Na začiatku revolúcie vypukli v roku 1566 tzv. obrazoborecké nepokoje, ktoré podnecovali hugenoti z Francúzska. Potom sa na čelo revolúcie postavila vysoká šľachta na čele s Viliamom Oranžským. Aby Filip II. potlačil odpor, poslal do krajiny svojho "železného" generála Vojvodu z Alby, ktorý tu zaviedol teror a masové popravy.
V roku 1572 vypuklo ľudové povstanie, tzv. povstanie morských a lesných gézov. V roku 1579 severné provincie Nizozemska vytvorili obranný zväz, tzv. utrechtskú úniu. Južné provincie zasa vytvorili ararskú úniu.
V roku 1581 sa severné provincie osamostatnili pod názvom Republika siedmich spojených provincií (Holandsko). Južné provincie ostali naďalej pod nadvládou Habsburgovcov a až v 19. storočí z nich vzniklo Belgicko.
Vojna Spojených nizozemských provincií so Španielmi sa skončila až v roku 1609, kedy tzv. dvanásťročným prímerím Španielsko uznalo existenciu Spojených nizozemských provincií, resp. v roku 1648, kedy Španielsko poskytlo svoje definitívne potvrdenie.