Tatra T6B5
| Tatra T6B5 | |
Súprava vozidiel T6B5SU v Minsku |
|
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 65 km/h |
| Trvalý výkon | 176 kW - 44 kW/1 motor |
| Rozchod | 1435/1525 mm |
| Hmotnosť | 18 400 kg |
| Dĺžka cez nárazníky | 16 400 mm |
| Šírka | 2 500 mm |
| Výška | 3 145 mm |
| Cestujúci a služby | |
| Miest na sedenie | 40 |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | |
| Rok výroby | 1983-2003 |
| Počet vyrobených kusov | 1279 |
Tatra T6B5 (podtyp električky T6) je typ električky vyrábanej v Česko-Slovensku, neskôr v Česku v podniku ČKD od polovice 80. rokov 20. storočia do začiatku 21. storočia.
Obsah |
Konštrukcia [upraviť]
T6B2 vychádza z konštrukcie Tatra T5 zo začiatku 70. rokov 20. storočia. Ide o jednosmerný štvornápravový motorový električkový voz s tromi dverami a štandardnou výškou podlahy. Vozidlá sú vybavené elektrickým tyristorovým výzbrojom typu TV3.
V roku 1993 bola založená česko-ukrajinská firma Tatra-Jug na konečnú montáž električiek dodaných z Prahy. Firma ale predala iba 39 vozidiel, ostatné čakali na kupca. Až v roku 2003 bolo týchto 10 vozidiel opravených a skompletizovaných v ostravskom dopravnom podniku a boli predané mestu Iževsk.
Do tohto typu je možné montovať podvozky na normálny rozchod koľají 1 435 mm, ako aj neštandardné podvozky, napríklad 1 524 mm, ktorý používa väčšina ruských dopravcov.
Prototypy [upraviť]
Na začiatku 80. rokov 20. storočia bolo potrebné nahradiť pomerne zastarané električky T3 novým, modernejším typom. Vyrobilo sa mnoho prototypov, ale až typ T6B2 bol schválený do výroby, ale iba pre zahraničných zákazníkov.
V roku 1983 boli vyrobené dva prototypy vozu T6B2, ktoré boli ihneď skúšané v Prahe pod číslami 0016 a 0017. O rok neskôr boli predané do Moskvy, kde získali čísla 001 a 002 a boli ďalej testované. O niečo neskôr boli nasadené do bežnej prevádzky. V roku 1994 boli prečíslované na 0301 a 0302. V súčasnosti je v prevádzke iba voz s ev.č. 0301, druhý sa používa ako služobný. Zaujímavé je, že do Moskvy už žiadne ďalšie električky tohto typu dodané neboli.
Poznámka: Aby sa sovietski prevádzkovatelia tohto typu nebáli, boli T6B5 obchodne označené ako T3M, ako modernizácia osvedčených vozov Tatra T3, hoci to nebola pravda.
Prevádzka [upraviť]
V rokoch 1983 až 2003 bolo vyrobených 1270 vozidiel.
- Bielorusko (Minsk - celkom 24 kusov T6B5SU)
- Bulharsko (Sofie - 37 vozov verzie T6B5B)
- Lotyšsko (Riga - zakúpených 62 vozov T6B5SU)
- Rusko (Barnaul, Iževsk, Jekaterinburg, Kursk, Lipeck, Moskva, Nižnij Novgorod, Novokuzneck, Orel, Rostov nad Donom, Samara, Tula, Tver, Ufa, Ulianovsk, Vladikavkaz, Volgograd, Voronež - celkom dodaných 691 kusov verzie T6B5SU)
- Severná Kórea (Pchjongjang - kúpených 124 kusov T6B5K)
- Ukrajina (Charkov, Dneprodzeržinsk, Dnepropetrovsk, Donetsk, Kyjev, Krivoj Rog, Mykolajev, Odesa, Zaporožje - spolu 232 vozov T6B5SU)
- Uzbekistan (Taškent - 100 kusov T6B5SU)
Pozri aj [upraviť]
|
|||||||||||||||||