Pchjongjanské metro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pyongyang Metro logo.png
Schéma siete
Vlak Pchjongjanského metra

Pchjongjanské metro je podzemná rýchlodráha v Pchjongjangu, ktorú tvoria dve linky nazývané Čolima a Hioksin. Je to jediný systém svojho druhu v Severnej Kórei.

Charakter prevádzky[upraviť | upraviť zdroj]

Sieť metra je kompletne podzemná, veľmi hlboko založená, pričom najhlbšia stanica sa nachádza až 120 metrov pod zemou. Každú trasu tvoria dva jednokoľajové tunely, stanice majú ostrovné nástupištia. Tie sú s povrchom spojené pomocou estakádových tunelov a ich konštrukcia umožňuje prípadné využitie v čase vojny ako kryty pre civilné obyvateľstvo. Výzdoba staníc je vo veľmi honosnom štýle socialistického realizmu s mozaikami, sochami a stenami obloženými dekoratívnymi druhmi kameňa.

Na rozdiel od všetkých miest sveta, kde názvy staníc zodpovedajú ich geografickému umiestneniu, tu sú všetky bez výnimky pomenované ideologicky podľa komunistických tém.

Vozový park[upraviť | upraviť zdroj]

V prevádzke sú vlaky čínskej a nemeckej výroby, v čase otvorenia jazdili východonemecké. Vo vlakoch na miestach určených na reklamu sú umiestnené portréty vodcu krajiny Kim Čong-Ila a jeho otca Kim Ir-Sena.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

História tejto prevádzky začala v roku 1968, počas piatich rokov bol sprevádzkovaný prvý úsek s dĺžkou 7,5 km so 6 stanicami na linke Čolima. Výstavba sa nezaobišla bez komplikácií, v roku 1971 došlo k nešťastiu pri razení tunela pod riekou Tedong. Podľa niektorých zdrojov tu zomrelo až 100 robotníkov, tunel zatiaľ nebol prerazený a kvôli tomu neexistuje spojenie medzi brehmi rieky. Celkovo bolo medzi rokmi 1973 a 1987 otvorených 5 úsekov, sieť sa rozrástla na 22,5 km so sedemnástimi stanicami. Vzhľadom na zložitú ekonomickú situáciu krajiny výstavba nepokračuje, plánuje sa však tretia linka, čím by v centre mesta vznikol prestupný trojuholník ako napríklad v Prahe alebo Kyjeve.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]