Bitka pri Karkare

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Karkare
Dátum 853 pred Kr.
Miesto severná Sýria
Výsledok Nerozhodný
Protivníci
Novoasýrska ríša Koalícia dvanástich kráľov
Velitelia
Salmanasar III. Ben Hadad II. (Hadadezer)
Sila
Asýrske pramene udávajú 100 000 vojakov; súčasní historici sa domnievajú, že skutočné počty boli menšie 60 000 mužov, 2 450 bojových vozov, 1 900 jazdcov na koňoch a 10 000 jazdcov na ťavách
Straty
14 000 mužov; údaj je historicky nespoľahlivý
Zoznam bitiek pred rokom 601
Stéla Salmanassara III., ktorá opisuje bitku pri Karkare

Bitka pri Karkare sa odohrala v roku 853 pred Kr. pri meste Karkar, medzi armádou Novoasýrskej ríše, vedenou kráľom Salmanasarom III. a spojenou armádou dvanástich aramejských sýrskych kráľov, vedenou Ben Hadadom II. z Damasku. Táto bitka je pozoruhodná tým, že sa na nej zúčastnil pravdepodobne najväčší počet vojakov v doterajších známych dejinách, a že sa pri jej popise spomínajú prvýkrát niektoré národy (napríklad Arabi). Je zaznamenaná na tzv. Stéle Salamanasara III. (po angl. aj Kurkh Monolith, Kurkh Stele)[1].

Podľa tohoto opisu Salmanasar začal svoju vojenskú výpravu v meste Ninive. Prekročil so svojimi vojakmi bez boja rieku Tigris aj Eufrat, pričom sa mnohé mestá, okolo ktorých prechádzal, vzdali bez boja a podriadili jeho vláde (vrátane Aleppa). Za týmto mestom narazil na prvý odpor: postavili sa mu vojaci kráľa mesta Hama z Iruleni (Irhuleni), ktorých porazil. Ako odvetu vydrancoval paláce i mestá Irulenského kráľovstva. Jeho ťaženie ďalej pokračovalo vyplienením Karkaru, no vzápätí narazil na spojené vojská v blízkosti rieky Orontes.

Salmanassarov zápis opisuje silu svojho protivníka Bena Hadada II. s pozoruhodnou presnosťou:

  1. Ben Hadad II. sám viedol 1 200 bojových vozov, 1 200 jazdcov a 20 000 pešiakov;
  2. Iruleni disponovali silou 700 bojových vozov, 700 jazdcov a 10 000 pešiakov;
  3. Izraelský kráľ Ahab poslal 2 000 bojových vozov a 10 000 pešiakov;
  4. Kizzuwadne (Byblos) poslal 500 pešiakov;
  5. Musri[2] poslalo 1 000 pešiakov;
  6. Kráľ Irkanata poslal 10 bojových vozov a 10 000 pešiakov;
  7. Kráľ Matinu-ba'lu z Arwádu poslal 200 pešiakov;
  8. Kráľ Usannata poslal 200 pešiakov;
  9. Kráľ Adunu-ba'lu z Šianu poslal 30 bojových vozov a „tisíce“ pešiakov[3];
  10. Kráľ Gindibu z Arábie poslal 10 000 jazdcov na ťavách;
  11. Kráľ Ba'asa, syn Ruhubiho z Ammonitov poslal „stovky“ pešiakov;

Salmanasar sa chvastá, že jeho vojaci zabili 14 000 nepriateľov, zajali nespočetné množstvo koní a bojových vozov, a opisuje škody, ktoré svojmu protivníkovi spôsobil s brutálnymi podrobnosťami. Záznamy kráľov z tohoto obdobia sa však nikdy nehlásia k vlastným porážkam, dokonca v niekoľkých prípadoch vyhlasujú za svoje víťazstvá, ktoré vybojovali ich predkovia alebo predchodcovia. Ak Salmanasar pri Karkare jasne zvíťazil, nezahájil okamžite ďalšie asýrske dobýjanie územia v Sýrii. Asýrske záznamy uvádzajú, že do tejto oblasti viedol v nasledujúcom desaťročí niekoľko ďalších vojenských výprav a napadol Ben Hadada II. šesťkrát. Salmanasarovi protivníci sa na svojich trónoch udržali aj po bitke pri Karkare: Ben Hadad II. bol kráľom Damasku minimálne do roku 841 pred Kr. a kráľ Izraela Ahab vládol svojej krajine do roku 850 pred Kr.

Príslušný text v Biblii je príkladom hlbokého literárneho sarkazmu. Práve v čase, kedy by ste čakali, že sa objaví pasáž o bitke pri Karkare, namiesto toho narazíte na okázalý opis bezvýznamného a nelichotivého incidentu s Nabotovými vinicami (1. kniha kráľov, kapitola 21). Zdroj.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. O tejto bitke nie je zmienka ani v Knihách Kráľov, ani v Knihách kroník.
  2. Musri (akkadsky "pochod") je obvykle v tomto zdroji prekladaný ako "Egypt"; niektorí prekladatelia, na čele s H. Wincklerom (Alttestamentliche Untersuchen, Lipsko: 1892), sa však domnievajú, že toto meno sa vzťahuje na severnú oblasť Sýrie v blízkosti Kizzuwadne.
  3. Na miestach, kde bol záznam poškodený, sa uvádzajú odhadované počty.