Knihy Samuelove

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Text Samuelových kníh z Aleppského kódexu

Knihy Samuelove[1] (skratky 1 Sam, 2 Sam alebo 1S, 2S) sú dve knihy Starého zákona. Tieto 2 knihy opisujú dejiny Izraela od vytvorenia kráľovstva až do konca Dávidovej vlády. Vo Vulgáte boli knihy pomenované Prvá kniha kráľov a Druhá kniha kráľov; pričom terajšie Knihy kráľov boli označené ako Tretia kniha kráľov a Štvrtá kniha kráľov.

Pôvodne to bola jedna kniha, dnes sa však člení na dve časti. Židia pripisujú tieto knihy Samuelovi, ale pri konci sa hovorí aj o veciach, ktoré sa stali až po jeho smrti.

V knihe sa nachádza materiál pochádzajúci z rôznych prameňov čo spôsobuje niektoré nezrovnalosti v texte.

Prehľad tém[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha celkovo obsahuje:

  • raný príbeh Samuela (1 Sam 1-7)
  • príbeh Samuela a Šaula (Saula) (1 Sam 8-15)
  • príbeh vzostupu Dávida (1 Sam 16 - 2 Sam 5)
  • príbeh Archy zmluvy (1 Sam 4-6; 2 Sam 6)
  • Nátanovu veštbu, ktorá z Dávida spravila zakladateľa významnej dynastie (2 Sam 7)
  • príbeh ako sa Šalamún stal Dávidovým nástupcom (2 Sam 9-20; 1 Kr 1-2)

Prvá kniha Samuelova[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá časť (1 Sam 1-7) hovorí o príprave zriadenia kráľovstva, o narodení Samuela, jeho výchove v chráme u veľkňaza Héliho (Eliho) a o jeho povolaní až po víťazstvo nad Filištíncami. Samuel je postava z dejín Izraela v 11. stor. pred Kr. Bol synom Elkánu a jeho ženy Anny z Rámy (Ramy). Jeho matka ho zasvätila službe svätyni v Šíle (Sile) (1 Sam 1-3). Nebol síce sudcom[2], ale mal vraj prorocké a kňazské vlastnosti a vlastnosti sudcu Izraela.

Druhá časť (1 Sam 8-12) pojednáva o zavedení inštitúcie kráľovstva, ktoré nasledovalo po období Sudcov. Ľud chcel kráľa. Samuel odmietol so slovami, že nad Izraelom vládne Boh, ale pomazal z Božej vôle Šaula (Saula).

Tretia časť (1 Sam 13 - 2 Sam 2,7) je príbehom, prvého kráľa, Šaula (Saula) a zoznamuje s vzťahom medzi Šaulom (Saulom) a Dávidom. Šaul (Saul) sa niekoľkokrát za život spreneveril Bohu, a preto ešte za jeho života poslal Boh Samuela, aby pomazal Dávida. Dávid sa stal na istý čas Šaulovým zbrojnošom i „zaháňačom“ zlej nálady. Po porážke Goliáša v ňom však Šaul (Saul) začali vidieť hrozbu a Dávid sa musel 7 rokov ukrývať na púšti. Stal sa zbojníkom a dokonca uzavrel dočasné prímerie s Filištíncami. V boji proti Filištíncom zomreli Šaulovi traja synovia a on sa prepichol vlastným mečom.

Druhá kniha Samuelova[upraviť | upraviť zdroj]

Tretia časť sa končí v Druhej knihe Samuelovej smútkom za Šaulom a Jonatánom a tým ako Dávid oplakal ich smrť v žalospeve.

Štvrtá časť (2 Sam 2,8-24,25) hovorí o Dávidovom kráľovstve až po jeho posledné roky (1013-973 pred Kr.). Šaul bol z kmeňa Benjamín na severe a Dávid z kmeňa Júdu na juhu. Vládol v Hebrone, ale svoje sídlo čoskoro preniesol aj s archou zmluvy do Jeruzalema, aby sa priblížil severným kmeňom.

Cieľom Samuelových kníh je odvodiť inštitúciu kráľovstva od Božej vôle, zdôvodniť odmietnutie Šaula (Saula) a predstaviť Dávida ako ideálneho kráľa aj keď nebol taký ideálny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V slovenskom rímskokatolíckom a evanjelickom vydaní je používaný názov Prvá/Druhá kniha Samuelova, ako skratka sa v rímskokatolíckom vydaní uvádza 1 Sam/2 Sam a v evanjelickom vydaní 1S/2S; v slovenskom ekumenickom vydaní je používaný názov Prvá/Druhá Samuelova kniha, ako skratka sa tam uvádza 1Sam/2Sam.
  2. O Samuelovi sa píše aj ako o sudcovi, že súdil Izrael - pozri 1 Sam 7,6.15-17. O Hélim sa tiež píše ako o sudcovi - že súdil Izrael 40 rokov - pozri. 1 Sam 4,18.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Biblia Zoznam kníh Biblie Starý zákon

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]