Saul (kráľ Izraela)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dávid hrá na harfe pre Saula, Rembrandt, 1658

Saul (iné názvy: Šáúl, Šá’úl, Šául, Šá’ul, Šaul, Saúl; po (novo)hebrejsky שָׁאוּל - Šaul - "požičaný"; odborný prepis podľa tiberiadskej hebrejčiny: Šāʾûl) bol podľa Biblie prvý kráľ Izraela. Saul kraľoval 40 rokov.

Pochádzal z najmenšieho izraelského kmeňa Benjamín z Gabay (Gibei), v krajine Efraimovcov. Bol synom Kiša.

Saul bol prorokom Samuelom pomazaný za kráľa. Oficiálne ho uviedli ako kráľa na zhromaždeni Izraelcov v Masfe (Mispe, Micpe), ktoré zvolal Samuel, no nemal stopercentnú podporu zhromaždených. Svoje postavenie ako kráľ upevnil po vyhratej bitke a oslobodení obliehaného izraelského mesta Jábes (Jábeš) v krajine Galaád (Gileád), kde porazil amonského (ammonského) kráľa Nachasa (Nácháša). Po tejto udalosti bolo zvolané druhé zhromaždenie Izraelcov v meste Galgala (Gilgal), a tam ešte raz potvrdili Saulovu voľbu za kráľa. Saulova manželka sa volala Achinoam, bola to dcéra Achimása (Achimácova).[1] Porodila Saulovi štyroch synov (Jonatán, Melchisua/Malkišua, Aminadab/Abinadáb[2] a Ješui/Ešbál) a dve dcéry (Merob/Mérab a Michol/Míchaľ).[3] Saulovi traja synovia padli v boji s Filištíncami. Saul bol zasiahnutý šípom z luku a keď videl, že neunikne nepriateľom vrazil si svoj meč do brucha. Keď ho na druhý deň Filištínci našli, odťali mu hlavu a jeho telo a telá jeho troch synov pribili na múr v Betsane (Bét-šáne). Keď sa izraelskí bojovníci dopočuli, čo urobili ich kráľovi a jeho synom, prišli do Betsanu (Bét-šánu), sňali mŕtve telá Saula a jeho synov a spálili ich. Nakoniec vzali ich kosti a pochovali ich pod stromom v Jábese (Jábeši).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 1 Sam 14,50 (svatepismo.sk)
  2. 1 Sam 31,2 (svatepismo.sk)
  3. 1 Sam 14,49 (svatepismo.sk)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]