Rembrandt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rembrandt Harmenszoon van Rijn
Rembrandt
Autoportrét, 1660, olej na plátne, Louvre, Paríž

Narodenie 15. júl 1606
Leiden, Holandsko
Úmrtie 4. október 1669 (63 rokov)
Amsterdam, Holandsko

Rembrandt Harmenszoon van Rijn (* 15. júl 1606, Leiden - † 4. október 1669, Amsterdam) bol holandský maliar a grafik, významný predstaviteľ európskeho baroka, jeden z najväčších svetových maliarov vôbec.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v mnohopočetnej rodine mlynára. Podľa priania rodičov sa mal stať učencom a preto začal v štrnástom roku veku navštevovať leidenskú univerzitu. No už vzápätí sa začali uňho prejavovať umelecké sklony a kvôli tomu zo školy odišiel. Vstúpil ako žiak do dielne maliara Jacopa Isaaksza van Swanenburgha, u ktorého pracoval tri roky. Už ako mladý umelec prišiel do bezprostredného kontaktu s dielom iného leidenského rodáka: Lucasa van Leidena, ktoré svojími kompozíciami a motívmi zanechalo na ďalšej Rembrandtovej tvorbe stopy.

Leiden v Rembrandtových časoch bolo mestom, kde prichádzalo ku kontaktom umelcov z bližších i vzdialenejších miest. Vďaka leidenskej umeleckej tradícii mal Rembrandt možnosť oboznámiť sa s prácami Dürera, Holbeina, Rubensa, Raffaela a ďalších. Celá holandská maliarska škola predchádzajúcich dvoch generácií tu mala svoje zastúpenie dobrými prácami.

Portrét umelcovej matky, 1639, olej na dreve, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň

Už zakrátko Swanenburghovu dielňu opustil a nastúpil k maliarovi Pieterovi Lastmanovi v Amsterdame. V roku 1624 sa vrátil do Leidenu, kde sa v nasledujúcom roku osamostatnil. Už vo svojich umeleckých začiatkoch sa prejavil ako horlivý a plodný autor. Maľovanie sa stalo jeho jediným cieľom.

Umelecké začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Z tohto raného obdobia pochádza viacero obrazov vyznačujúcich sa síce neveľmi zložitou farebnou kompozíciou, no pevnou formou. K takýmto prácam patrí napr. Judáš vracia peniaze, rozvíjajúci známy novozákonný príbeh. Dielo, ktoré Rembrandt namaľoval vo svojich dvadsiatich troch rokoch existuje v dvoch replikách (originál je stratený). Už vtedy bol považovaný za uznávaného majstra. Rané obdobie dotvárajú i podobizne jeho rodičov a viaceré autoportréty.

Zanietenosť svojej práci a umelecké nadanie mali za následok, že už zakrátko začal Rembrandt dostávať objednávky prác a o jeho diela sa začali zaujímať obchodníci s umením. Rembrandt opustil rodné mesto a presťahoval sa do Amsterdamu.

Amsterdamská radnica na obraze Gerrita Adriaenszoona Berckheydeva v Rembrandtových časoch

Holandsko v prvej polovici 17. storočia patrilo medzi svetové hospodárske veľmoci a Amsterdam bolo jedno z najbohatších miest Európy. Križovali sa tu obchodné cesty, amsterdamský prístav bol kotviskom lodí z ďalekých východných krajín. Amsterdam poskytol mladému Rembrandtovi možnosť plného umeleckého vyžitia. Dôkazom toho je i jeho prvá väčšia práca. Už počas prvého roka pobytu dostal ponuku maľovať veľký skupinový portrét - Hodina anatómie u doktora Tulpa. Realizáciou tohto diela sa zaradil medzi veľkých majstrov, hodných označenia geniálny umelec. Množstvo objednávok, ktorými bol zahrňovaný, ho povznieslo i ekonomicky. Po počiatočnom bývaní v podnájme si v roku 1639 kúpil vlastný dom. No ešte predtým sa oženil. V dome maliara a obchodníka s rytinami Hendricka van Uylenburgha sa zoznámil s jeho neterou Saskiou a v roku 1633 si ju zobral za manželku. Saskia pochádzala zo starej a vznešenej rodiny a tak týmto sobášom získal Rembrandt veľký majetok, ktorý mu dovolil prestať prijímať objednávky na portréty a venovať sa slobodnej umeleckej práci. Saskia priniesla do manželstva na tú dobu bohaté veno 40-tisíc zlatých a Rembrandt sa stal podielnikom vo van Uylenburghovom obchode.

Zrelý umelec[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledovalo veľmi šťastné a veľmi plodné obdobie. Saskia ako milovaná žena zohrala veľkú rolu nielen v umelcovom živote ale bola mu doslova umeleckou múzou. Svedčí o tom viacero jej portrétov, napr. Portrét Saskie s kvetinou, Saskia ako Flóra či jeho autoportrét so Saskiou, ktorý veľmi názorne ukazuje vtedajší Rembrandtom život a prepych, zabezpečenosť a šťastie v manželstve.

Jeho záujem o zobrazenie i myšlienkovo a obsahovo hlbších tém dokladajú práce Obetovanie Izáka a Anjel opúšťa Tobiáša, pochádzajúce tiež z tohto obdobia. Sem možno zaradiť i veľkú podobizeň Rabína.

Nočná hliadka, 1642, olej na plátne Rijksmuseum, Amsterdam. Obraz je považovaný za umelcovo najväčšie dielo

Postupom času sa prehlboval myšlienkový obsah Rembrandtových diel. Badať tu prechod od zachytávania dramatických výjavov k vykresleniu najhlbších ľudských pocitov. Výrazným atribútom jeho diel sa stával výraz tváre zachytených postáv. Charakteristickým rysom tohto obdobia bol maliarov rozkol medzi všeobecnými požiadavkami spoločnosti a vlastnými umeleckými ambíciami. Za dôkaz tohto umeleckého prerodu možno jednoznačne považovať Rembrandtovo najslávnejšie dielo Nočná hliadka. Zobrazenie streleckej roty kapitána Fransa Banninga Cocqua popieralo všetky dovtedajšie ustálené konvencie na skupinový portrét.

Obraz dokončil v polovici roka 1642. Do tohto obdobia spadá aj príchod ťažkých chvíľ v osobnom živote. Jeho milovaná Saskia ochorela na tuberkulózu a po krátkom čase zomrela, pričom mu zanechala deväťmesačného syna Tita. No Titus nebol Rembrandtovo jediné dieťaťa. Už v roku 1635 zomrel jeho prvý syn, ktorého o tri, resp. o päť rokov nasledovali aj dve dcéry.

Na sklonku života[upraviť | upraviť zdroj]

Portrét Hendrickje Stoffelsovej, 1655, olej na plátne, Louvre, Paríž

Smrťou Saskie sa úplne zmenil Rembrandtov osobný život. Nákladný a prepychový život priniesol finančné starosti, ktoré ho sprevádzali do konca života. Neustále sa zadlžoval čoho výsledkom bolo, že v roku 1657 prišiel v dražbe o dom i veľkú časť majetku. Presťahoval sa do židovskej štvrte, kde po boku dvadsaťročnej Hendrickje Stoffelsovej strávil zvyšok života. Navyše ho po Saskiinej smrti obvinili z konkubinátu so synovou opatrovateľkou a predvolali pred kalvínsky cirkevný súd. Zostali mu iba namaľované obrazy, no i časť z nich bola neskôr rozpredaná na splatenie dlžôb.

Napriek všetkým týmto udalostiam dostal ešte príležitosť vytvoriť skupinový portrét, ktorým priniesol svetovému maliarstvu nové podnety. Bol to obraz Predstavenstvo súkeníckeho cechu, ktorý bol oproti predchádzajúcim prácam farebne i kompozične triezvejší, pokojnejší a vyrovnanejší.

Jeho sláva však neupadla, naopak rástla najmä za hranicami krajiny. V roku 1654 dostal napríklad od sicílskeho šľachtica dona Antonia Ruffa honorár päťsto zlatých za jeden zo svojich najúchvatnejších obrazov Aristoteles premýšľa nad Homérovou bustou.

Ku koncu života sa upínal už len k svojim obrazom. Maľovanie bolo jediné, o čo ešte stál. Od počiatku šesťdesiatych rokov pre ochorenie očí prestal tvoriť rytiny a lepty. V roku 1661 namaľoval veľkoplošný obraz Sprisahanie Bataviov vedené Juliom Civilom, v ďalších rokoch takisto slávny Návrat márnotratného syna, Židovskú nevestu a doslova predsmrtný obraz Simeon v chráme.

O umelcových posledných chvíľach života vieme vďaka správe, ktorú zanechala jeho gazdiná Rebecca Willemsová. Štyri dni po svojej smrti (8.10.) bol pochovaný v amsterdamskom protestantskom kostole Westerkerk. Presné miesto sa však nepodarilo zistiť. V roku 1906 - 300 rokov od umelcovho narodenia - bola na jednom z pilierov chrámu osadená pamätná doska, neďaleko od miesta, kde je pochovaný Rembrandtov syn Titus.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Pri hodnotení Rembrandtových prác možno povedať, že jeho dielo napriek vonkajším okolnostiam ostávalo svojské. Prekonávalo zásahy zvonku, pretváralo okolnosti a spoločenské predsudky mu pomáhali rásť a vyzrieť do nadčasových dimenzií.

Rembrandt sa prejavil vo všetkých podobách maliarskeho umenia: bol portrétistom i krajinárom, maliarom, grafikom i kresliarom. Vo svojich prácach zachytil témy všeobecné, historické, alegorické ale i vrcholne intímne. Maľbou sa dotýkal života a život tvoril. Nachádzal pravdu či múdrosť bytia ako poéziu a krásu.[1]

Maliarstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšiu kolekciu Rembrandtových diel vlastní Rijksmuseum v Amsterdame

Maliarske diela, ktoré Rembrandtovi priniesli celosvetovú slávu, tvoria najvýznamnejšiu časť jeho prác. Svojim portrétom i krajinomaľbám dal nový rozmer. Obchádzajúc zaužívané konvencie a normy pre zobrazenie ponúkanej scény dal plne vyniknúť svojím najvnútornejším predstavám. V hodnotení kunsthistorikov sa mu dostalo prívlastku „majster šerosvitu“.

Rembrandtove maliarske práce sú dodnes veľmi obdivované a tvoria najväčšie klenoty svetových múzeí. Svetoznámemu amsterdamskému Rijksmuseu dominujú práve diela slávneho rodáka.

Grafika[upraviť | upraviť zdroj]

Rembrandtovo grafické dielo vznikalo na okraji jeho maliarskej činnosti, no napriek tomu sa dočkalo súhrnného súpisu skôr ako maliarske práce. Už do polovice 18. storočia sa datujú prvé pokusy o vedecké zosumarizovanie jeho prác. Dodnes je za relevantný považovaný súpis grafického diela vydaný ešte v roku 1797.

Prvé práce, hlavne krajiny, vznikali v jeho rodnom dome v Leidene: Chatrč so senným stohom, Mlyn, Chatrč s vyschnutým stromom.

Po krajinách nasledovali práce na biblických námetoch; medzi prvé diela patrí Uzdravenie nemocných z roku 1649. K neskorším grafikám s touto tematikou patrí napr. Slepý Tobiáš, Mladý Ježiš medzi zákonníkmi, Malá Kristova kázeň, Tri kríže a iné.

Okolo roku 1650 vznikol ucelený rad krajinárskych grafických listov: Krajina s vežou, Labute na vode, Obelisk, Tri sedliacke domy, Zlatníkovo gazdovstvo a ďalšie.



Hodnotenie Rembrandtovej tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Výnimočnosť Rembrandta sa neprejavila len tým, že bol úspešný už za života. Jedinečný bol aj umeleckým rozmachom. Napriek tomu, že do povedomia ľudí vošiel najmä ako maliar obrazov - vytvoril ich vyše šesťsto - preslávil sa i svojimi grafickými prácami a kresbami (tristo grafických listov a takmer dvetisíc kresieb).

Už po namaľovaní Hodiny anatómie u doktora Tulpa bol veľkým umelcom, no genialitu a svetovú nesmrteľnosť mu získali až diela päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Nimi vyrastá nad dobu a priraďuje sa k najväčším umeleckým zjavom historického veku.

Svojský, no pritom výstižný pohľad na Rembrandtovu genialitu podal francúzsky maliar, predstaviteľ vrcholného romantizmu Eugène Delacroix: „... raz sa predsa len príde na to, že Rembrandt je oveľa väčší maliar ako Raffael... Zapisujem si toto rúhanie, z ktorého by všetkým kritikasterom vstávali hrôzou vlasy...“[2]


Výber z tvorby

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V. V. Štech: Rembrandt. Praha, Odeon 1966, s. 153
  2. Fr. Dvořák: Rembrandt. Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry 1957, s. 55

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • V. V. Štech, Rembrandt, Odeon, Praha, 1966
  • Fr. Dvořák, Rembrandt, Slovenské vydavateľstv krásnej literatúry, Bratislava 1957
  • kol. autorov, 100 nejkrásnejších muzeí světa, Rebo Production, Dobřejovice, 2005
  • M. Levey, Stručné dejiny maliarstva, Tatran, Bratislava, 1972