Spor o univerzálie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Spor o univerzálie je scholastický spor o to, či univerzálie sú objektívne, reálne, alebo či sú to len názvy vecí. Podľa krajného realizmu existujú univerzálie pred vecami. Proti stredovekým realistom stáli stredovekí nominalisti, ktorí zasa tvrdili, že univerzálie sú mená (nomina).

Spor o univerzálie (hoci má viacstoročnú prehistóriu) sa datuje od posledných desaťročí 11. stor. a prvých desaťročí 12. stor. v Európe.

Otázka znela, či všeobecné pojmy, akým je napríklad pojem človeka, jestvujú reálne ako individuálne veci. Jestvuje aj všeobecný pojem človeka (ktorý nám hovorí, že človek je rozumné zviera), alebo len konkrétny Peter, konkrétny Ján či Ondrej?

Tí, ktorí na otázku, či sú univerzálie reálne, odpovedali kladne, nazývajú sa realisti (lat. res – vec). Realisti boli dokonca naklonení vyhlasovať pojmy, univerzálie, idey za reálnejšie než jednotlivé veci. Tvrdili, že univerzálie sú pred vecami, pričom sa často odvolávali na Platónovu náuku o ideách ako pravom bytí a vzore všetkých vecí. Predstavitelia opačnej pozície sa nazývali nominalisti (lat. nomen – meno). Podľa nominalistov reálne jestvujú len jednotlivé znaky, ktoré sú našimi výtvormi.

Napriek viacerým pokusom o riešenie sa spor medzi realistami a nominalistami tiahne celým stredovekom, pričom na konci prevládnu nominalistické koncepcie (John Duns Scotus, William Occam). V obidvoch táboroch nájdeme okrem krajných pozícií aj predstaviteľov umiernených koncepcií. Napríklad najvýznamnejší scholastický filozof Tomáš Akvinský bol stúpencom umierneného realizmu.

Aj novoveká filozofia a súčasná filozofia sa vracia k tomuto sporu, pretože v jeho pozadí je stále aktuálny problém vzťahu všeobecného a jednotlivého. Otázku, či všeobecným pojmom zodpovedá nejaká realita, alebo ide len o umelé, konvenčne prijaté znaky, si filozofi kladú dodnes. Spolu s nimi si ju kladú aj logici, matematici, psychológovia a jazykovedci. Nastolením problému reality univerzálií sa stredoveká filozofia obracia aj k dnešnej filozofii a súčasnej vede.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.