Nominalizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Stredoveký nominalizmus)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nominalizmus je názor, že univerzálie, všeobecné pojmy sú mená (nomina), ktoré označujú, reprezentujú predmety rovnakého druhu. Protiklad realizmu. Nominalizmus je učenie, ktoré neuznáva existenciu všeobecného ani vo svete vecí, ani v myslení. V najradikálnejšej forme sa nominalizmus objavil v 11. storočí, keď Ján Roscellinus pripisoval všeobecnosť iba menám.

Nominalizmus je učenie, podľa ktorého sú univerzálie ibe mená (lat. nomina), ktoré nič neznamenajú, ale len označujú. Sú to teda slová, ktoré práve tak ako vlastné mená sú znakmi pre reálne veci. Tieto slová sa potom na základe určitých podobných empirickych znakov rôznych vecí používajú nielen na označenie danej veci, ale aj mnohých vecí (triedy podobnych vecí).

Určitú empirickú vec označujem ako 'mačka'; vidím však, že existuje viacero vecí, ktoré majú podobné empirické znaky (veľkosť, tvar tela, správanie atď.) ako vec, ktorú som pomenoval 'mačka'. Preto označujem ako 'mačka' aj tieto veci. Slovo 'mačka' sa teda interpretuje čisto extenzionálne a nemá nijaký význam. Nominalizmus je väčšinou výrazom empiristickej pozície. [1]

Stredoveký nominalizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Je smer v stredovekej filozofii, ktorý pokladal pojmy iba za mená (nomina); reálne jestvujú iba jednotlivé veci s ich individuálnymi vlastnosťami. V spore o univerzálie tak predstavitelia nominalizmu stáli proti stredovekému realizmu.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  2. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]