Bernard z Clairvaux

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bernard z Clairvaux
Bernard z Clairvaux
francúzsky filozof, teológ a mystik

Narodenie 1090/1091
Fontaine-lès-Dijon, Francúzsko
Úmrtie 20. august 1153
kláštor Clairvaux, Francúzsko

Svätý Bernard z Clairvaux (* 1090/1091, Fontaine-lès-Dijon, Francúzsko – † 20. august 1153, kláštor Clairvaux) bol francúzsky filozof, teológ a mystik, jeden z hlavných predstaviteľov kresťanskej stredovekej mystiky, odporca Abélarda, ktorý zanechal obdobne silnú pečať na 12. storočí ako Abélard.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1113 vstúpil do novozaloženého cisterciánskeho kláštora v Cîteaux. O dva roky neskôr, v roku 1115, založil cisterciánsky kláštor Clairvaux. Podporoval rád templárov a zaslužil sa o jeho rozmach. Svojou diplomatickou obratnosťou a rečníckym umením sa výrazne pričinil o uskutočnenie Druhej križiackej výpravy (1147-1149). Svojimi kázňami vyvolal križiacke nadšenie po celej Európe: kázal v severnom Francúzsku, Flámsku a v Porýní.

Človek má pokorne kontemplovať o stvoriteľovi vo svete a v tejto kontemplácii nachádzať pravdu. Pokora je začiatkom všetkého poznania pravdy. V pokore sa utíšia všetky záujmy ja a človek sa otvorí svetu pravdy. Na tejto ceste rozlišuje Bernard tri stupne: consideratio, kde človek zbiera a hľadá, contemplatio, v ktorej človek v dôverčivej odovzdanosti a nazeraní zmocňuje sa pravdy a extázu. Ona je vrchol čiže úplné odtrhnutie mysle od vonkajšieho sveta a plné pohrúženie sa do Boha a rozplynutie sa v ňom (ako kvapka vody vo víne). Viera a odovzdanosť sú dôležitejšie než všetka dialektika.

Bernard bol zanieteným reformátorom cirkvi a jej inštitúcií. Jeho spisy vynikajú dobrým štýlom, ktorý si osvojil čítaním biblie a cirkevných otcov, najmä Augustína. Roku 1146 použil svoju preslávenú výrečnosť pri organizácii druhej križiackej výpravy. Jeho mystické a asketické spisy boli veľmi rozšírené a mali vplyv aj u nás.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • okolo 1121: De gradibus humilitatis et superbiae (Stupne pokory a pýchy)
  • okolo 1126: De diligendo Deo (Ako milovať Boha)
  • okolo 1127: De gratia et libero arbitrio (Milosť a slobodná vôľa)
  • Zobrané spisy (moderné kritické vydanie): Leclerq, Talbot, Rochais (eds.). Opera. 8 zv., Roma, 1958-1975.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

ZUPKA,Dušan. Obraz mníšstva v listoch Bernadra z Clairvaux. In Medea, 2006, roč. 10, s. 101-114.

ZUPKA, Dušan. Mystik kontra dialektik. Konflikt Bernarda z Clairvaux a Pierra Abélarda. In História 2005, roč 5, č.6, s. 32-34.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.