Hippolytos Rímsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Martýrium svätého Hippolyta, Životy svätých, 14. stor.

Svätý Hippolytos Rímsky alebo Hipolyt Rímsky alebo Hip(p)olyt(os) (lat. Hippolytus) (* asi 170, Rím – † 235/236 Sardínia) bol grécky kresťanský teológ, cirkevný spisovateľ, presbyter v Ríme, neskôr protipápež (v r. 217 – 235). Bol údajne žiakom Ireneja z Lyonu a autor až v 19. storočí objaveného a publikovaného diela Philosophumena.

Z viacerých dochovaných diel je zrejmé, že jeho záujem sa nesústreďoval iba na spisy teologickej povahy (napr. traktát Antikrist z r. 200, Vyvrátenie všetkých kacírskych názorov z r. 220) ale aj na historické spisy, napr. Kronika svetových dejín či Apoštolská tradícia.

Patril k veľkým odporcom pápeža Zeferína a keď sa v roku 217 jeho nástupcom stal bývalý otrok Kalixt (ako pápež Kalixt I.) Hippolyt sa sám dosadil ako biskup malej skupiny a stal sa prvým protipápežom v cirkevných dejinách. Kalixta považoval za sektárskeho vodcu a modloslužobníka.

Aj v ďalších rokoch presadzoval svoj vlastný etický dogmatizmus, podľa ktorého mala byť výsadou každého duchovného jeho osobná svätosť. Z tejto požiadavky, zapríčiňujúcej vnútrocirkevný rozkol, neustúpil ani za ďalších pápežov – Urbana I. a Ponciána.

Za vlády cisára Maximina Thraxa bol v roku 235 ako cirkevný vodca uväznený a po krátkom čase deportovaný na ostrov Sardínia, kde čoskoro podľahol krutým podmienkam.

Neskorší pápež Fabián dal jeho telo previezť do Ríma, kde bol v auguste roku 235 alebo 236 slávnostne pochovaný.

Podľa neskorších cirkevných spisovateľov bol plodným autorom, no väčšina jeho diel sa stratila rovnako ako vybledla naňho pamiatka. Vo Vatikánskej knižnici je od roku 1959 umiestnená Hippolytova mramorová socha objavená v roku 1551.

Podľa rímskeho básnika Prudentia, zomrel Hippolytos ako mučeník. Bol ťahaný koňmi a podľa tejto legendy sa stal patrónom koní. Ako svätec je uctievaný západnou (sviatok 13. augusta) i východnou cirkvou (sviatok 30. júna).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

J. N. D. Kelly, Pápeži dvoch tisícročí, Roal, Bratislava, 1994, ISBN 80-88706-00-9