Paschal III. (protipápež)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Paschal III. (lat. Paschalis Tertius) vl. menom Guido z Cremy (* ? – † 20. september 1168, Rím) bol taliansky duchovný a protipápež pápeža Alexandra III. (od 22. apríla 1164 do 20. septembra 1168).

Bol druhým z radu protipápežov (celkom štyroch) zvolených proti riadnemu pápežovi Alexandrovi III. Za jeho voľbou stála procisárska strana Fridricha I. Barbarossu.

Pochádzal z aristokratickej rodiny. Pôvodne bol kardinálom a kňazom kostola San Callisto v Ríme. Pôsobil v pápežských službách už za čias pápeža Inocenta II. K jeho zvoleniu ako nástupcu protipápeža Viktora IV. prispelo o. i. aj to, že patril k Viktorovým najvýraznejším podporovateľom. 22. apríla prebehla voľba a 26. bol v toskánskom meste Lucca vysvätený ako Paschal III.

Hlavného podporovateľa mal Paschal III. v osobe rímskeho cisára. Vrcholným prejavom cisárovej podpory Paschalovi bola Fridrichova verejná prísaha a záväzok, že nikdy neuzná Alexandra III. a vždy bude uznávať iba Paschala. V mene tejto prísahy vyžadoval cisár podporu pre Paschala aj od prelátov a ríšskych kniežat.

V júli 1167 Paschal sprevádzal svojho ochrancu na jeho vojenskom ťažení do Ríma. V obave o svoju bezpečnosť Alexander III. z mesta utiekol. 22. júla bol v Bazilike svätého Petra Paschal III. intronizovaný a 1. augusta tu sám korunoval Fridricha I. a jeho druhú manželku Beatrix.

Vzápätí po svojej intronizácii však Paschal v dôsledku vypuknutia malárie opustil Rím (spolu s cisárskymi vojskami). Späť sa vrátil až začiatkom nasledujúceho roku. V Ríme ho zastihli nálady obyvateľov vyjadrujúce podporu Alexandrovi III. Kvôli zaisteniu bezpečnosti sa Paschal uchýlil do pevnosti pri svätopeterskej bazilike, kde i koncom septembra 1168 zomrel.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

J. N. D. Kelly, Pápeži dvoch tisícročí, Roal, Bratislava, 1994, ISBN 80-88706-00-9