Lev Matematik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Lev Matematik (starogr. Λέων ὁ Μαθηματικός alebo Φιλόσοφος * asi 790 – † po 869) bol byzantský filozof, vynálezca, logik; synovec alebo bratranec posledného patriarchu obdobia ikonoklazmu Jána VII.[1] Bol rektorom carihradskej univerzity (Magnaurská škola) v Konštantínopole, učiteľ Konštantína Filozofa. Učil aristotelovskú logiku. Jeho jediným zachovaným dielom sú poznámky obsiahnuté v rukopise Platónových dialógov. Bol nazývaný ako "pravý renesančný človek"[2] a „najšikovnejší človek v Byzancii v 9. storočí“.[3]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina jeho diel sa nezachovala. Písal obsiahle práce, básne, epigramy. Venoval sa aj prekladom a priniesol tak veľké množstvo filozofických, lekárskych a astronomických textov. Vytvoril aj svoju vlastnú lekársku encyklopédiu. Vynašiej aj niekoľko automatov, napríklad cisársky trón, ktorý „levitoval“ a bol obklopený stromami so spievajúcimi vtákmi a revúcimi levmi.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LEO THE MATHEMATICIAN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. s. 1217. (po anglicky)
  2. Marcus Louis Rautman (2006), Daily Life in the Byzantine Empire (Greenwood Publishing Group), s. 294–95. ISBN 0-313-32437-9
  3. a b "History of the Pianola", Pianola Institute. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Byzantine Philosophy Stanford Encyclopedia of Philosophy Katerina Ierodiakonou a Börje Bydén (2008) (po anglicky)