Induktívna logika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Induktívna logika je v tradičnej logike disciplína, ktorá skúma logické procesy usudzovania od jednotlivého k všeobecnému. Predstavitelia tradičného induktivizmu, napr. John Stuart Mill, pokladali za úlohu induktívnej logiky analýzu procesov vyvodzovania všeobecného teoretického poznania z jednotlivého, empirického.

V dejinách logiky sa vyskytuje aj iná koncepcia predmetu induktivnej logiky, ktorá obmedzovala jej úlohu na analýzu logických kritérií overovania vedeckých tvrdení v rámci hypoteticko-deduktivnej metódy, ktorú sformuloval v 19. storočí anglický logik William Whewell a v súčasnej logike vedy sa značne rozšírila.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.