Bytie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bytie je všetko existujúce materiálne, ako aj ideálne, nezávisle od akéhokoľvek ďalšieho určenia; to, prostredníctvom čoho je niečo súcnom (ens); to, čo je identické v súcne, základ jestvujúcna. Pokiaľ bytie vystupuje ako základ (logos) súcna (on), označuje Martin Heidegger rozlišovanie bytia a súcna ako onotlogickú diferenciu.

Bytie je základnou témou filozofie alebo metafyziky; predmet ontológie. Napríklad podľa Parmenida je bytie všetko to, čo je.

Pojem bytia, ktorý treba odlišovať od bytia, závisí od kategórií, ktoré intervenujú v procese jeho tvorby; pojem bytia a bytie majú odlišný ontologický status.

Bytie človeka vo svete je základný aspekt života človeka, existencie človeka.

Bytie podľa filozofov[upraviť | upraviť zdroj]

Demokritos[upraviť | upraviť zdroj]

Bytie jestvuje práve tak ako nebytie. Bytie, to sú atómy.

Erich Fromm[upraviť | upraviť zdroj]

Bytie je podstatný námet tisícov filozofických kníh, a otázka, čo je bytie? patrí k základným otázkam západnej filozofie. Výraz bytie sa používa rôzne: 1. ako spona, 2. ako pasívna trpná forma a 3. v zmysle existovať.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel[upraviť | upraviť zdroj]

Bytie je myslenie; stelesnenie myšlienky; prvá, najbezprostrednejšia a najchudobnejšia podoba skutočnosti, ktorá v dialektickej syntéze s ničím vytvára dianie. Bytie je začiatok, prvé a najjednoduchšie určenie samovývoja absolútna. Bytie je najbezprostrednejšie a najchudobnejšie. Kategória bytia je vôbec prvá kategória.

Bytie prechádza vo svoj dialektický protiklad, v nič.

Martin Heidegger[upraviť | upraviť zdroj]

Bytie je okolnosť, že súcno je. Bytie a súcno nie je to isté, pojem bytia je všeobecnejší než pojem súcna. Pojem bytia je nedefinovateľný.

Karl Jaspers[upraviť | upraviť zdroj]

Bytie je to, v čom sa nachádzame, čo nás obklopuje, horizont, ku ktorému sa môžeme približovať, ale ktorý sa nám zakaždým posunie. Bytie tak ostáva stále neuzavreté, mimo všetkých konkrétnych druhov bytia, ktoré sa môžu stať predmetom vied. V neustálom presahovaní horizontov sa ukazuje, že bytie je transcedencia, ktorá sa nám neprezentuje v jednoznačných pojmoch a kategóriách, ale v symboloch, šifrách.

Parmenides[upraviť | upraviť zdroj]

Bytie je a nebytie nie je. Podstatným nóvom Parmenidovho prístupu je to, že už netematizuje niečo jestvujúce, ale prosto jestvujúce, bytie.

Ludwig Wittgenstein[upraviť | upraviť zdroj]

Bytie je súhrn vecných stavov.

Bytie podľa naturalizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Bytie je iba príroda.

Bytie podľa štrukturalizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Štrukturalizmus chápe bytie nesubstancialisticky a pluralisticky.

Všeobecne sa uprednostňuje nesubstancialistické a pluralistické chápanie bytia. Bytie sa definuje ako štruktúra konkrétnych totalít.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.