Filozofia 17. storočia
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Filozofia 17. storočia sa v západnom svete všeobecne považuje za začiatok novovekej filozofie. Dochádza k upúšťaniu od scholastiky.
Skoré 17. storočie je často nazývané ako "vek rozumu" alebo "vek racionalizmu". Má nasledovať po období renesančnej filozofie a predchádzať obdobie osvietenstva. Niektorí ho však považujú za súčasť éry osvietenstva.
Medzitým dochádza v Perzii k poslednej väčšej etape rozvoja ranej islamskej a iránskej filozofie založením školy transcendentnej teozofie Mullom Sadrom.
Zoznam filozofov 17. storočia [upraviť]
- Francis Bacon (1561-1626)
- Mir Damad (d. 1631)
- Thomas Hobbes (1588-1679)
- Mulla Sadra (1571–1640)
- René Descartes (1596–1650)
- Blaise Pascal (1623-1662)
- Baruch Spinoza (1632-1677)
- John Locke (1632–1704)
- Nicolas Malebranche (1638–1715)
- Isaac Newton (1643–1727)
- Gottfried Leibniz (1646–1716)
- Pierre Bayle (1647–1706)
- Damaris Cudworth Masham (1659–1708)
- Mary Astell (1666–1731)
- Galileo Galilei (1564-1642)
Referencie [upraviť]
| Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. |
