Heréza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

1. Heréza, kacírstvo alebo blud (z gréckeho αιρεσις, hairesis v preklade svojvoľný výber) označuje pôvodne taký teologický názor, ktorý „volí“ alebo si „vyberá“ určitý odlišný pohľad, ktorý je nezlučiteľný so všeobecnou vierou danej cirkvi, tj. ortodoxiou. Zástanca herézy je touto cirkvou označovaný ako heretik, kacír alebo bludár.

2. Heréza je tiež v prenesenom zmysle slova pomenovanie nenáboženského názoru na nenáboženskú ortodoxnú záležitosť, napríklad idizmus (používanie umelého jazyka ido) bol začiatkom 20. storočia pre esperantistov v istom zmysle "herézou" (i keď ovládanie a používanie oboch jazykov nie je vylúčené).

Termín kacír vznikol z pojmu katar (z gréckeho καθαρός katharos = čistý), čo bol príslušník francúzskej stredovekej sekty, vyhladenej krížovými výpravami začiatkom 13. storočia.

Vymedzenie pojmu[upraviť | upraviť zdroj]

Pravoverná doktrína je vymedzovaná cirkvami prostredníctvom dogiem. Medzi herézou a schizmou (rozkolníctvom) je rozdiel v tom, že heréza sa chápe ako odchýlka od viery vo vnútri cirkvi, schizma je naopak tomu rozštiepenie cirkvi na dva nové subjekty.

Prehľad heréz (v histórii)[upraviť | upraviť zdroj]

Heretické názory boli v histórii násilím potláčané, dnes vo vlastnom zmysle je heréza príčinou ukončenia spoločenstva viery s danou cirkvou, teda exkomunikácia - vylúčenie.

Cirkev (katolícka) predpokladá, že kacírstvo je prekážkou spásy, že kacír bude večne zatratený, pokiaľ Boh vo svojej nekonečnej milosti nerozhodne inak.

Za prvého popraveného heretika možno považovať španielskeho mnícha Priscilliana z Avily, ktorého nechal na formálnu žiadosť dvoch biskupov popraviť cisár Magnus Maximus v roku 385. Aj v stredoveku, potom, čo bola zriadená inkvizícia na vyhľadávanie kacírstva, boli tvrdohlaví alebo znovu spadnutí kacíri vydávaní svetskej moci na potrestanie. Heréza bola totiž kodifikovaná svetskou mocou ako zločin a zvyčajne za neho bol stanovený trest smrti upálením. Pri vyšetrovaní kacírstva boli obete niekedy nútené k priznaniu neľudským zaobchádzaním, vrátane mučenia.

Staroveké herézy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gnosticizmus – vplyvné intelektuálne helénske synkretické myšlienkové hnutie. Čiastočne absorbovalo aj kresťanstvo, čo umožnilo vyrásť mnohým kresťanským gnostickým sektám. Najväčšieho rozkvetu dosiahol po roku 150. Proti gnostikom sa postavili apologéti, ktorí bránili pôvodné učenie.
  • Montanizmus - apokalyptické učenie hlásajúce blízky koniec sveta
  • Monarchianizmus – učenie stojace na prísnom monoteizme, ktoré neuznáva rozlíšenie troch osôb v Bohu (Trojica)
  • Arianizmus – učenie alexandrijského kňaza Areia (Aria), že Ježiš Kristus je obyčajný človek
  • Apollinarizmus – učenie Apollinaria z Laodiceje, že Ježiš Kristus má ľudské iba telo, ale božieho ducha či rozum.
  • Nestoriánstvo – jeho podstatou je tvrdenie, že Kristus má obe podstaty oddelené a navzájom nezávislé, jeho človečenstvo je púha pláštenka pre božstvo, jeho manifestáciou. Preto Panna Mária nie je Matkou Božou (θεοτόκος), pretože Syn Boží je nestvorený, prijal ľudské telo a v ňom prebýval. Ako Syn Boží má božskú podstatu, ako syn Márie ľudskú. S touto herézou prišiel carihradský patriarcha, Peržan Nestorius (428 – 431). Na konci roku 428 Nestorios odmietol učenie o Matke Božej ako nové ariánstvo. Laici však Nestoria vnímali ako propagátora tézy, že Kristus je obyčajný človek alebo že v sú v ňom 2 osoby. Na teologickej úrovni bol hlavným kritikom nestoriánstva sv. Cyril I. (375444), patriarcha alexandrijský (412444), ktorý obhajoval jednotu Bohočloveka. V auguste 430 Nestoria odsúdil aj pápež sv. Celestín I. (422432). Cez odpor patriarchu antiochijského III. všeobecný snem v Efeze (431) nestoriánstvo prehlásil za kacírstvo. Nestoriánstvo existuje dodnes ako orientálna cirkev sýrska (asýrska).
  • Monofyzitizmus – tvrdí, že Syn má iba jednu prirodzenosť – božskú. Bol odsúdený na Chalcedonskom koncile (451). Radikálny monofyzitizmus Eutychov dnes nezastáva nikto; Spoločenstvo východných cirkví vyznáva miafyzitizmus[chýba zdroj] (Ježiš nemá iba jednu prirodzenosť, ale zmiešanú).
  • Monotheletizmus – tvrdí, že Syn má iba jednu vôľu – božskú. Bol odsúdený na 3. carihradskom koncile (680681), ktorý z monotheletizmu obviňoval tiež pápeža Honoria I. (625638).
  • Filioque – teda viera, že Duch Svätý vychádza spoločne z Otca aj Syna, je herézou z pohľadu pravoslávia. Viac pozri hlavný článok.
  • Obrazoborectvo (ikonoklazmus) – bolo zavedené pod vplyvom predsudku cisára Leva III. Sýrskeho (717741). Malo dve fázy: 730787 a 814843. Obnovenie uctievania obrazov v roku 843 je pravoslávnymi a gréckymi katolíkmi slávené každý rok 2. nedeľu po Letniciach ako sviatok pravoslávia. V novoveku nachádzame ikonoklazmus pri kalvinizme

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Významní heretici[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi kacírov prvých storočí kresťanstva patrili napríklad: Origenes (niektoré jeho spisy boli vyhlásené za heretické), Areios, Apollinaris z Laodikeie, Nestorius. Na západe boli neskôr katolíckou cirkvou vyhlásení za kacírov: Ján Hus (upálený), Ulrich Zwingli, Martin Luther, Ján Kalvín. Skupina tradičných katolíkov považuje za kacírov rímskych pápežov počnúc Jánom XXIII.

Heréza v kresťanských cirkvách[upraviť | upraviť zdroj]

Katolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Iba katolícka cirkev má orgán zvlášť určený pre skúmanie a definovanie náboženskej náuky, ktorý posudzuje, či určitý autor nie je s náukou cirkvi v rozpore. Ide o Kongregáciu pre náuku viery, predtým Sväté offícium (vzniklo reformou Inkvizície), ktorá je jedným z výkonných orgánov pápeža. Nie je to však jediná inštitúcia, ktorá môže označiť nejaké učenie za herézu. Rovnakú (ale nadradenú) právomoc má koncil.

Nekatolícke cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

I iné cirkvi majú prostriedky, ako deklarovať, že je nejaké učenie heretické. Napríklad anglikánska cirkev môže požiadať parlament, aby niečo prehlásil za heretické. Ostatní potom majú pre podobné rozhodnutia minimálne možnosť zvolať koncil, pokiaľ danú právomoc nemajú priamo zbory biskupov či rady starších.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]