Ján Hus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jan Hus
Ján Hus
český teológ, kazateľ a náboženský reformátor
(fiktívny potrét z 16. stor.)

Narodenie okolo 1369
Husinec
Úmrtie 6. júl 1415
Kostnica, Nemecko
Pomník Jána Husa v Brezovej pod Bradlom ako jediný na Slovensku

Jan Hus (* okolo 1369, Husinec – † 6. júl 1415, Kostnica, Nemecko) bol významný stredoveký český teológ, kazateľ a náboženský reformátor (pozri husitstvo).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Navštevoval latinskú školu v Prachaticiach. Približne od roku 1390 študoval v Prahe na Karlovej univerzite. V roku 1393 získal titul bakalára a v roku 1396 mu bol udelený titul magister slobodných umení. Od roku 1398 študoval teológiu, roku 1400 bol vysvätený za kňaza. Roku 1401 pôsobil ako dekan artistickej fakulty a od roku 1402 do roku 1403 bol zvolený rektorom univerzity. Súčasne so svojím rektorátom zastával funkciu kázateľa v Betlehemskej kaplnke, založenej dvoranom Václava IV. Jánom z Milheimu za účelom konania bohoslužieb výlučne v českom jazyku, prístupnom prostému ľudu.[1] V tomto období sa zoznámil s náboženskými spismi Jána Wiklefa (profesor bohosloví na Oxfordskej univerzite), ktorý v časoch vlády Karla IV. neohrozene kritizoval praktiky vtedajšej cirkvi.

V rokoch 14091410 pôsobil ako rektor celej trojfakultnej Karlovej univerzity. Zohral dôležitú úlohu pri vydaní Kutnohorského dekrétu (roku 1409).

V roku 1411 bol z cirkvi exkomunikovaný ako kacír. Začiatkom roka 1414 cisár Žigmund vyzval Husa, aby svoje názory obhájil pred cirkevným koncilom (snemom) v nemeckej Kostnici. Koncil obvinil Husa z kacírstva. Napriek nátlaku, dlhému väzneniu a telesným útrapám, trval na svojich postojoch, a preto bol 6. júla 1415 Jan Hus za živa upálený na hranici. O Husovom spore s cirkevným snemom podal svedectvo v latinskom spise Relatio de magistri Joannis Hus causa in Constantiensi consilio acta - Správa o majstrovi Janovi Husovi v Kostnici jeho žiak Peter z Mladoňovic.

Jan Hus je považovaný za predchodcu protestanstva. Po jeho smrti vypukla v Čechách husitská revolúcia.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Písal prístupným jazykom s jasnou kompozíciou, predovšetkým traktáty, ale aj rozsiahlejšie diela. Pre cirkev písal po latinsky, pre prostý ľud po česky.

  • O cirkvi (po latinsky, De ecclesia) – Hus kritizuje cirkev, za príslušníka cirkvi považuje toho, kto nespáchal žiadny hriech. Hlavou cirkvi by v jeho ponímaní nemal býť pápež, ale Kristus. Zároveň sa tým pokúšal dokázať, že veriaci nie je povinný poslúchať pápeža, ak sú papežove nariadenia v rozpore s Bibliou, každý kresťan má právo kontroly náboženského učenia. Opiera sa o učenie anglického reformátora Jána Viklefa.
  • Proti bule pápežskej (po latinsky) – vystupuje proti predávaniu odpustkov, priamo útočí na pápeža. Tento spis viedol k tomu, že Hus bol vyhostený z Prahy a začal pôsobiť na vidieku, tu prispôsobil jazyk prostému ľudu.
  • Dcerka – nadväzuje na spisy Tomáša Štítneho, vysvetľuje ženám, ako správne žiť.
  • Výklad Viery, Desatera a Páteře (po česky) – základný výklad bohoslužobných textov a modlitieb (Verím v Boha, Desatoro a Otčenáš). Pri výklade týchto modlitieb sa Hus dostáva k úvahám o mravnom živote a ku kritike spoločenského stavu.
  • Knížky o svatokupectví – najostrejšie Husovo dielo, kritika súdobej cirkvi, dielo napísal po zákaze pôsobenia v Betlemskej kaplnke. Za svätokupectvo považoval príjmania peňazí za vysluhovanie sviatostí a náboženských obradov. Je za odobranie majetkov cirkevným hodnostárom, neurčuje ale, komu by mali patriť.
  • Postila aneb Vyloženie svatých čtení nedĕlních (po česky) – súbor kázní, vznikol po jeho nútenom odchode z Prahy, považuje sa za vrchol jeho kazateľskej a spisovateľskej činnosti.
  • O šesti bludiech – zamýšľa sa nad vzťahom medzi cirkvou a svetom. Napísal ju v dvoch verziách (latinská bola objavená v r. 1945 na stenách Betlehemskej kaplnky).
  • Listy z Kostnice – korešpondencia z Kostnice. Listy adresoval jednak svojim priaznivcom, ale i širšiemu publiku. Znovu sa v nich pokúsil sformulovať svoje názory na cirkev.
  • O českom pravopise – (po latinsky, De orthographia bohemica) – Aby mohol svojimi spismi preniknúť čo najrýchlejšie medzi širšie vrstvy, zaviedol diakritický pravopis, významne zasiahol do vývoja českého jazyka. (Spis je anonymný, Husovo autorstvo nie je isté.)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dr. Jaroslav Kosina: Velikáni našich dejin, vydané nakladateľstvom Jos. R. Vilímka r. 1933, str. 128

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.