Kostnický koncil

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zasadanie koncilu v kostnickom dóme, kolorovaná drevorezba z Kroniky koncilu Ulricha z Richenthalu, 1482, Rosgarten-Museum, Kostnica

Kostnický koncil bol XVI. všeobecný cirkevný koncil, ktorý zvolali protipápež Ján XXIII. a cisár Žigmund Luxemburský v roku 1414 do Kostnice najmä kvôli vyriešeniu veľkého západného rozkolu (schizmy) na základe teórií konciliarizmu. Prebiehal do roku 1418.

Predchádzal mu koncil v Pise (v roku 1409; považovaný za nelegitímny), ktorý problematiku rozkolu nielenže nevyriešil, ale ešte viac skomplikoval (miesto dvojpápežstva trojpápežstvo). Ján XXIII. (protipápež) očakával potvrdenie úradu, ale postupne sa presadzoval názor, že jednota cirkvi sa dá napraviť iba zosadením všetkých troch pápežov a zvolením pápeža nového.

20. marca 1415 Ján XXIII. (protipápež) utiekol z Kostnice (bol však zatknutý, označený za vzdoropápeža a na súdnom procese prinútený vzdať sa stolce), 6. apríla koncil prijal dekrét o nadradenosti koncilu nad pápežmi (koncil má byť stálou inštitúciou kontrolujúcou činnosť pápežskej moci), rímsky pápež Gregor XII. v roku 1415 dobrovoľne odstúpil a v roku 1417 bol zosadený protipápež Benedikt XIII. 11. novembra 1417 bol zvolený nový, všetkými uznávaný pápež Martin V., čím bol rozkol ukončený.

Koncil odsúdil učenie Jána Viklefa a Jána Husa; v priebehu koncilu boli Ján Hus (v r. 1415) a majster Hieronym Pražský (v r. 1416) ako kacíri upálení. V duchu konciliarizmu nasledoval koncil bazilejský.

O koncile[upraviť | upraviť zdroj]

  • Názov: Kostnický koncil
  • Roky konania: 1414 – 1418
  • Zvolávateľ: protipápež Ján XXIII.
  • Predsedajúci: cisár Žigmund Luxemburský
  • Počet účastníkov: 600
  • Diskutované otázky: pápežská schizma, Ján Hus
  • Dokumenty a prehlásenia: zosadenie troch pápežov, voľba pápeža Martina V., odsúdenie Jána Husa