Štvrtý carihradský koncil
Štvrtý carihradský koncil alebo štvrtý konštantínopolský koncil bol cirkevný snem, ktorý sa konal v rokoch 869–870 (pre rímskokatolícku cirkev) alebo 879-880 (pre pravoslávnu cirkev).
Obsah |
[upraviť] Pre rímskokatolícku cirkev
Rímskokatolícka cirkev uznáva ako Štvrtý konštantínopolský koncil snem, ktorý sa konal v rokoch 869–870 v Carihrade. Mal 25–102 účastníkov. Zvolal ho cisár Bazilius I. Macedónsky a predsedali mu legáti rímskeho pápeža Hadriána II. Bol na ňom odsúdený konštantínopolský patriarcha Fotios. Tento snem sa v rímskokatolíckej cirkvi berie ako Ôsmy všeobecný cirkevný snem.
[upraviť] Pre pravoslávnu cirkev
Pravoslávna cirkev uznáva ako Štvrtý konštantínopolský koncil snem, ktorý sa konal v rokoch 879–880 v Carihrade. Výsledky predchádzajúceho snemu (869-870) boli zrušené a Fotios bol plne rehabilitovaný. V otázke cirkevnej jurisdikcie nad Bulharskom koncil rozhodol na osobitnom zasadaní, že bude pod zvrchovanosťou Konštantínopola. Na koncile boli prítomní aj legáti rímskeho pápeža Jána VIII., ktorí so závermi snemu súhlasili.[1]
V pravosláví však tento snem nie je považovaný za ekumenický koncil.
[upraviť] Referencie
- ↑ Andrej ŠKOVIERA: Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava: Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010, s. 84-88. (ISBN 978-80-89489-02-2.)
[upraviť] Pozri aj
|
|||||
