Mímánsa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mímánsa (sanskr.) alebo púrva-mímánsa je jeden z ortodoxných smerov (daršanov) indickej filozofie, ktorého predstavitelia zastávali názor, že védy nie sú zjavením v úplnom zmysle slova a v nich obsiahnuté náboženské a filozofické tvrdenia vyžadujú logické zdôvodnenie.

Podľa učenia mímánsy konečné oslobodenie od telesného stavu mókša, nemožno racionálne vysvetliť ani dosiahnuť pomocou poznania či nejakého vedomého úsilia. Hlavná pozornosť sa musí zamerať na dôsledné dodržiavanie spoločenskej a náboženskej povinnosti – dharmy, spočívajúcej vo vykonávaní obradov a podriaďovaní sa všetkým obmedzeniam a zákazom, ktoré ukladá kasta. V tomto systéme sa zvlášť veľký význam pripisuje kňazom-brahmanom. Z hľadiska mimánsy riadenie sa dharmou samo osebe môže jednotlivca priviesť ku konečnému oslobodeniu. Mimánsa rovnako ako sankhya uznávala existenciu duchovného a hmotného počiatku vo vesmíre.

Sútry systému mímánsa sa pripisujú mníchovi Džaiminimu, ktorý žil v 3.stor. Neskorší komentátori posilnili teologickú stránku mimánsy a rozvinuli v nej ideu osobného boha.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.