Srbsko a Čierna Hora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štátne spoločenstvo Srbsko a Čierna Hora
Vlajka  štátu Srbsko a Čierna Hora Znak  štátu Srbsko a Čierna Hora
Vlajka - Srbsko a Čierna Hora Znak - Srbsko a Čierna Hora
Národné motto:
(neoficiálne) Само слога Србина спашава / Samo sloga Srbina spašava (Len svornosť zachraňuje Srbov)
Europe location SCG.png
Oficiálny názov
  - Dlhý

Državna zajednica Srbija i Crna Gora / Држaвнa зaјeдницa Србијa и Црнa Горa
  - Krátky Srbija i Crna Gora / Србијa и Црнa Горa
Úradné jazyky srbčina (vo Vojvodine aj chorvátčina, slovenčina, rusínčina, rumunčina a maďarčina)
Hlavné mesto Belehrad
Najväčšie mesto Belehrad
Hlava štátu Svetozar Marović (prezident)
Predseda vlády Svetozar Marović (predseda päťčlennej Rady ministrov)
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

105. miesto
102 350 km²
102 136 km²
214 km²
0,2 %

Susedia Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2005

74. miesto
10 829 175

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

95. miesto
106 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav jún 2004

100. miesto
4 835

Vznik

27. apríl 1992 (de facto už r. 1991 postupným odtrhnutím sa bývalých republík)

Forma štátu tzv. reálna únia, republika
Mena v Srbsku Srbský dinár, v Kosove aj Euro (€) (= 100 centov), v Čiernej hore len Euro
Gramotnosť 91% (1995)
Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna Hej Sloveni
Medzin. kód (ISO 3166-1) SCG
Kód motorových vozidiel (OSN) SCG (koncom roka 2004 končí platnosť YU)
Internetová doména .yu sa používa (rezervované je .cs)
Smerové telefónne číslo 381
Scg01.png
Scg02.png

Srbsko a Čierna Hora bol názov zväzu (spoločenstva, voľnej federácie) republík Srbska a Čiernej Hory. Tieto republiky do 3. februára 2003 tvorili bývalú (zvyšnú) Juhosláviu. Štát sa nachádzal na Balkánskom polostrove. 21. mája 2006 sa v Čiernej Hore uskutočnilo referendum, v ktorom sa 55,4 % zúčastnených voličov vyslovilo za samostatnosť. Únia zanikla po vyhlásení nezávislosti Čiernou Horou 3. júna 2006 a prevzatím nástupníctva a medzinárodno-právnej subjektivity Srbskou republikou 5. júna 2006.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Srbsko a Čierna Hora je v jednotnom čísle, preto sa pre zväz používa formulácia “Srbsko a Čierna Hora je...”, a keď sa hovorí o dvoch republikách, formulácia “Srbsko a Čierna Hora sú...”. Úplný názov zväzu je Štátne spoločenstvo Srbska a Čiernej Hory, resp. Štátny zväz Srbska a Čiernej Hory (srbsky Državna Zajednica Srbija i Crna Gora).

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Až do pádu ZSSR sa v Juhoslávii udržal komunistický systém z roku 1945. V roku 1991 sa väčšina republík odtrhla a vyhlásila samostatnosť. Len Srbsko s Čiernou Horou udržalo pôvodnú štátnu organizáciu a ponechalo si názov Juhoslávia. S prijatím novej ústavy sa v roku 2003 Juhoslovanská zväzová republika zmenila na štát s názvom Srbsko a Čierna Hora.

Krajiny mali spoločný parlament, tzv. „скупштина“, so 126 poslancami a niektoré ďalšie spoločné inštitúcie, ako spoločného prezidenta a ministerskú radu, ktorá zahŕňala päť ministerstiev (obrany, zahraničia, zahraničných ekonomických vzťahov, vnútro-ekonomickej harmonizácie, občianskych a menšinových práv). Spoločný parlament rokoval v Belehrade a ústavný súd sídlil v Podgorici. Obidva štáty mali vlastnú hospodársku politiku, a rovnako aj vlastnú menu. Medzi oboma krajinami existovala colná kontrola.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné články: Dejiny Srbska a Čiernej Hory, Dejiny Juhoslávie, Republika Čierna Hora (1992–2006)

Územie dnešného Srbska a Čiernej Hory bolo v 6. – 7. storočí osídľované slovanskými kmeňmi. V 9. storočí tu vznikli prvé štátne útvary, závislé najprv na bulharskej ríši, neskôr na Byzancii. Najvýznamnejšie z nich boli Raška (v juhozápadnom Srbsku) a Zeta (na území dnešnej Čiernej Hory), ktoré sa stali centrom zjednocovacieho procesu srbských kmeňov, vrcholiaceho v 12. storočí vytvorením jednotného srbského štátu – od r. 1217 kráľovstva pod vládou dynastie Nemanjićou. Najväčšieho rozsahu, politického aj hospodárskeho dosiahlo stredoveké srbské kráľovstvo za vlády Štefana Dušana. V 2. polovici 14. storočia sa však postupne rozpadalo na jednotlivé feudálne dŕžavy. V roku 1389 bolo spojené srbsko-bosenské vojsko porazené Turkami v bitke na Kosovom poli. Srbsko sa v roku 1459 stalo súčasťou Osmanskej ríše.

Boj srbského národa proti tureckému útlaku vyvrcholil začiatkom 19. storočia povstaním Karadjordjeho a Miloša Obrenovića (1815). Osmanská ríša bola potom nútená uznať faktickú samosprávu Srbska, ktoré bolo v rokoch 1830 – 31 oficiálne prehlásené za autonómne kniežatstvo v rámci Osmanskej ríše. Po víťazstve Ruska v rusko-tureckej vojne (1877-78) sa stalo plne suverénnym kniežatstvom, od roku 1882 kráľovstvom.

Počas balkánskych vojen (1912-13) Srbsko značne rozšírilo svoje územie a získalo významnú politickú prestíž medzi juhoslovanskými národmi. Pod zámienkou sarajevského atentátu vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna.

Po skončení vojny (1918) sa stalo jednou zo zväzových republík federatívnej Juhoslávie (zloženej z Chorvátska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Srbska, Macedónska a Čiernej Hory). V roku 1945 vznikla Federatívna Ľudová Republika Juhoslávia (FĽRJ), v roku 1963 Socialistická Federatívna Republika Juhoslávia (SFRJ).

V roku 1991 sa Chorvátsko, Macedónsko, Slovinsko a v roku 1992 aj Bosna a Hercegovina osamostatnili od Juhoslávie, čím stratila mnoho zdrojov príjmov (v nepochybnom rade aj cestovný ruch) a nenávisť prerástla do krvavej občianskej vojny. V roku 1995 bol vyhlásený mier medzi Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Juhosláviou (i keď tichá nenávisť trvá naďalej). 4. februára 2003 sa Juhoslávia (resp. zvyšok z Juhoslávie) premenoval na Srbsko a Čierna Hora. 3. júna 2006 čiernohorský parlament vyhlásil nezávislosť Čiernej Hory, štát Srbsko a Čierna Hora formálne ešte existoval do 5. júna, kedy Srbsko po ňom prevzalo nástupníctvo.

Politické rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dve republiky a dve autonómne oblasti (kraje – „pokrajiny“):

Vlajka Srbska
Vlajka Čiernej Hory