Bosniaci (Moslimovia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bošnjaci Бошњаци
Celková populácia:: asi 3 miliónov
Populácia:

Bosna a Hercegovina: 2,185,055
Srbsko: 136 000
Čierna Hora: 63 000
Chorvátsko: 40 000
Slovinsko: 32 500
Macedónsko: 17 000
USA: 130 000
Švédsko: 50 000

Jazyk: Bosniančina
Viera: Prevažne sunnitský islam
Etnická skupina:

Indoeurópska

Slovania
Južní Slovania
Rozšírenie Bosniakov

Bosniaci alebo Moslimovia (s veľkým M) alebo bosnianski Moslimovia (aj tu s veľkým M!) (bosniansky latinkou Bošnjaci, Bošnjaci-muslimani, Muslimani alebo cyrilikou Бошњаци, Бошњаци-муслимани, Муслимани) sú prevažne južní Slovania, ktorí počas nadvlády Osmanskej ríše na Balkáne konvertovali na islam. Ich etnogenéza je príčinou mnohých sporov, najmä medzi národne orientovanými historikmi.

Bosniaci svoje pomenovanie odvodzujú od Bosny a Hercegoviny, najzápadnejšej balkánskej krajiny, ktorú dobyli Turci počas Osmanskej ríše. Pre pochopenie národotvorných procesov v juhovýchodnej Európe je nutné vedieť, že nie všetci slovanskí moslimovia na Balkáne sú Bosniaci. (Ide napríklad o islamizované obyvateľstvo Srbska, Čiernej Hory, Macedónska a Bulharska, ktoré neprijalo národnú identitu väčšinovej populácie a naďalej si uchováva svoje špecifické etnonáboženske vedomie.)

Bosniaci považujú za svoju materskú zem Bosnu a Hercegovinu. Sú úzko spojené s historickými oblasťami Bosnianskej krajiny (mestá Bihać, Cazin, Velika Kladuša, Sarajevo, Zenica, Tuzla, Goražde, Zvornik, Višegrad , Mostar, Konjic, Stolac) a Sandžaku (mestá Novi Pazar, Pljevlja), hraničného územia medzi Srbskom a Čiernou Horou.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Bosniacky folklór má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do 15. storočia. Možno ju charakterizovať ako zmes slovanskej a orientálnej kultúry.