Republika srbská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Republika srbská
Vlajka Republiky srbskej Znak Republiky srbskej
Vlajka Znak
Národné motto:
-
Štátna hymna:
Moja Republika
Europe location RS.png
Miestny názov  
 • dlhý Republika Srpska / Република Српска
 • krátky Republika Srpska / Република Српска
Hlavné mesto Sarajevo (de iure)
Banja Luka (de facto)
44°46′ S.š. 17°11′ V.d.
Najväčšie mesto Banja Luka
Úradné jazyky srbčina, bosniačtina a chorvátčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Predsedníčka vlády
republika
Milorad Dodik
Željka Cvijanović
Vznik
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
24 811 km²   
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2007)
 • sčítanie (1996)

 • hustota (2007)
 
1 439 673
1 490 993

57.9/km²
Mena Konvertibilná marka (BAM)
Časové pásmo
 • Letný čas
SEČ (UTC+1)
(UTC+2)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo +

Republika srbská (bos., chorv. a srb. v latinke Republika Srpska, v srbskej cyrilike Република Српска) je jedna z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny.

Hlavným mestom entity je de facto Banja Luka, kde sídli správa krajiny; hoci ústavou je garantované za hlavné mesto Federácie Bosny a Hercegoviny Sarajevo a za hlavné mesto Republiky srbskej Istočno Sarajevo. RS má vlastnú vládu, vlastného prezidenta, parlament, entitálne symboly a do roku 2003 mala dokonca aj vlastné aerolínie (Air Srpska). V roku 2004 existovali snahy zjednotiť policajné zložky oboch entít, avšak stroskotali. O niekoľko rokov sa podarilo zreformovať ozbrojené sily a vojenské zložky RS tak začleniť do Ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny. Ako menu používa entita konvertibilnú marku, rovnako ako Federácia BiH (do roku 1994 však mala vlastnú menu, ktorou bol dinár Republiky srbskej).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Republika srbská vznikla na začiatku vojnového chaosu v bývalej Juhoslávii. Koncom roka 1991 srbskí členovia bosnianskeho parlamentu ako reakciu na vyhlásenie suverenity Bosny a Hercegoviny vytvorili zhromaždenie srbského národa v Bosne a Hercegovine, ktoré 28. februára 1992 prijalo ústavu republiky. Tento dátum sa považuje za dátum vzniku republiky srpskej. Iniciátori vytvorenia republiky mali v úmysle jej odtrhnutie od Bosny a Hercegoviny. Prvým prezidentom Republiky srpskej sa stal Radovan Karadžić. Nasledovala krutá vojna, počas ktorej sa bosnianskym Srbom podarilo obsadiť až 70 % územia Bosny a Hercegoviny.

Republika si umiestnila sídla svojich najdôležitejších orgánov v dedine Pale, len pár kilometrov od Sarajeva. Napriek dlhému a krvavému obliehaniu Sarajeva sa bosnianskym Srbom Sarajevo nepodarilo dobyť.

Daytonskou mierovou zmluvou z roku 1995, ktorou sa skončila vojna v Bosne a Hercegovine, za dohodlo, že Republika srpská bude naďalej existovať, ale v rámci Bosny a Hercegoviny ako jedna z jej dvoch štátnych subjektov, určili sa jej hranice, pričom sa určilo, že republika bude zaberať približne 49 % územia Bosny a Hercegoviny.

Po vojne sa začal zložitý proces konsolidácie a zjednocovania Bosny a Hercegoviny, ktorý sa doteraz neskončil a na ktorý dozerá medzinárodné spoločenstvo.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci republika rešpektuje kompromisný mier z roku 1995, nevzdala sa celkom nárokov na svoje osamostatnenie. Separatistické tendencie v republike posilnil príklad Kosova. Nateraz sa však zdá, že republika nemá záujem o násilné odčlenenie od Bosny, jej politici hovoria výlučne o mierovej ceste. Na druhej strane prebieha už spomínaný politický proces zjednocovania Bosny a Hercegoviny pri rešpektovaní autonómie oboch štátnych entít.

Štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rozloha: 24,811 km²
  • počet obyvateľov: 1 490 993
  • hustota osídlenia: 60 ľudí/km²
  • etnické zloženie: Srbi 88 %, bosnianski Moslimovia (Bosniaci) 7 %, Chorváti 3 % a ostatní 2 %.
  • mena: konvertibilná marka
Poloha Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine
Etnická skladba obyvateľstva
Rok Srbi  % Moslimovia1  % Chorváti  % Ďalší2  % Celkovo
1991 869,854 55.4% 440,746 28.1% 144,414 9.2% 114,494 7.3% 1,569,332
1996 1,427,912 96.8% 32,344 2.2% 15,028 1.0% 4 0.0% 1,475,288
20063 1,267,000 88% 127,000 8% 58,000 4% 750 0.001% 1,452,673
1:Veľká časť moslimov sa dnes cíti byť Bosniakmi.
2: "Ďalší" hlavne ľudia, ktorí vyhlásili, že sú Juhoslovania
3: údaje z roku 2006 sú odhad

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]