Žďár nad Sázavou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennom kláštore v tomto meste pozri Žďár nad Sázavou (kláštor)
Súradnice: 49°33′54″S 15°56′26″V / 49.565000°S 15.940556°V / 49.565000; 15.940556
Žďár nad Sázavou
mesto
Žďár ze severu.JPG
Pohľad zo severu
Vlajka města Žďár nad Sázavou.gif
Zdar nad Sazavou CoA.png
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Vysočina (CZ063)
Okres (NUTS 4) Žďár nad Sázavou (CZ0635)
Obec s rozš. pôs. Žďár nad Sázavou
Poverená obec Žďár nad Sázavou
Historická krajina Morava + Čechy
Nadmorská výška 580 m n. m.
Súradnice 49°33′54″S 15°56′26″V / 49.565000°S 15.940556°V / 49.565000; 15.940556
Rozloha 37,06 km² (3 706 ha)
Obyvateľstvo 21 845 (1. 1. 2013) [1]
Hustota 589,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1293
Starosta Dagmar Zvěřinová (ČSSD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 591 01
Miestne časti 11
Zákl. síd. jednotky 27
Katastrálne územie 4
NUTS 5 (obec) CZ0635 595209
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Žďár nad Sázavou
Žižkova 227/1
591 31 Žďár nad Sázavou
E-mailová adresa informace@zdarns.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Žďár nad Sázavou
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.zdarns.cz
Portal.svg Český portál

Žďár nad Sázavou (predtým Město Žďár na Moravě, nem. Saar, lat. Sar) je okresné mesto (v okrese Žďár nad Sázavou) v kraji Vysočina na pomedzí Čiech a Moravy, 31 km severovýchodne od Jihlavy. Mesto leží v centrálnej časti Českomoravskej vrchoviny v Žďárských vrchoch na rieke Sázava. Veľká časť mesta zasahuje do CHKO Žďárské vrchy. V roku 2011 tu žilo 22 tisíc obyvateľov.

Nachádza sa v ňom bývalý významný cisterciánsky kláštor Studnice Blahoslavenej Panny Márie. V barokovom období nechal jeho opát Václav Vejmluva vybudovať či obnoviť radu budov v meste aj okolí. Ich architektom bol Jan Blažej Santini-Aichel. Jeden z nich, pútnický kostol svätého Jána Nepomuckého je zapísaný na zozname pamiatok UNESCO.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Katastrálne územie[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa člení na 4 katastrálne územia, z toho sa v Čechách nachádza väčšina katastrálneho územia Stržanova a severná časť k. ú. Zámek Žďár zahŕňajúca predovšetkým zúženú severnú časť vodnej nádrže Pilská; na Morave potom Město Žďár, väčšina k. ú. Zámek Žďár (súčasť mesta od roku 1949), Veselíčko u Žďáru nad Sázavou a okrajová časť katastrálneho územia Stržanova. Kataster mesta susedí s katastrami týchto obcí: Jámy, Vatín, Březí nad Oslavou, Nové Veselí, Budeč, Hamry nad Sázavou, Račín, Polnička, Světnov, Počítky, Vysoké, Lhotka a Nové Město na Moravě.

Miestne časti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Žďár nad Sázavou 1 – Staré Město, Nové Město, Dolní Libušín
  • Žďár nad Sázavou 2 – Zámek
  • Žďár nad Sázavou 3 – Stalingrad
  • Žďár nad Sázavou 4 – U průmyslové školy, Horní Libušín
  • Žďár nad Sázavou 5 – Vysočany
  • Žďár nad Sázavou 6 – Nádraží – Přednádraží
  • Žďár nad Sázavou 7 – Pod Vodojemem
  • Mělkovice
  • Radonín
  • Stržanov
  • Veselíčko

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Už okolo roku 1100 stála blízko dnešného zámockého areálu tržná osada na zemskej obchodnej ceste pri brode cez rieku Sázava. Potom, čo bol v roku 1252 pánom Bočkom z Obřan neďaleko založený cisterciánsky kláštor Studnice Blahoslavenej Panny Márie, došlo k presťahovaniu osady do priestoru tzv. Starého mesta (Klafar, Žďár nad Sázavou 3) a krátko potom do miest okolo kostola sv. Prokopa (dnešné historické jadro mesta). V súčasnom mieste bol Žďár vystavaný ako tržné mestečko a v roku 1293 je poprvýkrát zmieňovaný súd (pod ktorého jurisdikciu spadalo kláštorné panstvo), zasadajúci v Žďári. Za husitských vojen bol kláštor vypálený a od tej doby, cez výdatnú pomoc na obnove Jiřího z Poděbrad, jeho dôležitosť upadala.

Raný novovek[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1588 vymenil vojvoda Karol II. Minstrberský, fundátor žďárskeho kláštora, toto panstvo s olomouckým arcibiskupstvom za drobné statky v okolí šternberského panstva, ktoré mu patrilo. Žďár sa tak stal manským statkom olomouckých biskupov, proti čomu sa kláštor ohradil za výdatnej podpory obyvateľov mestečka. Počas sporov prešlo panstvo najskôr medzi stolné statky biskupstva a neskôr ich olomoucký biskup, kardinál František z Ditrichštejna, získal do svojho osobného vlastníctva. V roku 1607 Žďár povýšil na mesto. Roku 1614 kardinál František Ditrichštejn kvôli sporu o vlastníctvo žďárskeho panstva cisterciánsky kláštor zrušil a po odchode rehoľníkov ho zmenil v svetské sídlo, ktoré roku 1617 dokonca zastavil.

Po bitke na Bielej hore osídlil kardinál časť dnes už zámockého areálu františkánmi. Roku 1638 odkúpil cisterciánsky rád žďárske panstvo od Maximiliána kniežaťa z Dietrichštejna (synovca a dediča roku 1636 zosnulého kardinála) a o rok neskôr sa do Žďáru opäť vrátili cisterciáni. Roku 1642 kláštor napadli Švédi. Kláštor bol ale ubránený rádovými bratmi a mešťanmi. Švédi sa opäť vrátili v roku 1647 a vyplienili mesto. Najväčší rozvoj kláštora, mesta a okolia dosiahol v 18. storočí opát Václav Vejmluva, ktorý mimo iné poveril Jana Blažeja Santiniho Aichla prestavbou vyhoreného kláštora. Kláštor sa v tom čase tiež stal významným kultúrnym strediskom. Opát sa dokonca pokúsil založiť akadémiu pre výchovu šľachtickej mládeže.

Nádvorie zámku v Žďáři nad Sázavou

Osvietenstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Za jozefínskych reforiem bol roku 1784 kláštor zrušený na žiadosť vtedajšieho opáta a známeho osvietenského vedca a plagiátora Otta Steinbacha z Kranichštejna a zostal len správnym centrom panstva. Niektoré budovy prešli do súkromných rúk, jadro kláštora bolo neskôr prebudované na zámok, ktorý vystriedal niekoľko majiteľov. Dnes ho vlastní Dr. Radslav Kinský, potomok šľachtického rodu Kinských, posledných vlastníkov zámku pred znárodnením po druhej svetovej vojne.

Po roku 1848 sa Žďár stal sídlom okresného súdu (stal sa centrom súdneho okresu, centrom politického okresu bolo Nové Město na Moravě). V rokoch 1898 – 1905 získalo mesto železničné spojenie (na trase PrahaBrno). Roku 1928 navštívil mesto prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Snímok z tejto návštevy bol vzorom pre československú známku s dievčatkom v kyjovskom kroji vydanou roku 1938.

Po druhej svetovej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusová zastávka Žďár nad Sázavou v 30. rokoch 20. storočia

V roku 1949 bolo Město Žďár zlúčené s obcou Zámek Žďár, a potom premenované na Žďár nad Sázavou (podľa názvu železničnej stanice). Toho istého roku sa stal okresným mestom a významným priemyslovým centrom po výstavbe Žďárskych strojární a zlievární (ŽĎAS). Tým bolo naviazané na tradíciu tunajšieho železiarstva, ktorého začiatky sú zaznamenané na prelome 14. a 15. storočia, kedy bol založený kláštorný hámor. Po výstavbe ŽĎASu sa mesto významne rozšírilo. V 70. rokoch vedenie mesta rozhodlo, že Žďár nad Sázavou by malo byť „moderné socialistické mesto“, a preto nariadilo rozsiahlu asanáciu mesta. Staré domy (mnohokrát aj cenné historické objekty) v centre mesta boli nahradené panelovými domami a obchodnými strediskami.

V rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako starosta Mgr. Jaromír Brychta, od roku 2010 túto funkciu zastáva Dagmar Zvěřinová. Mestská rada bola schválená k 11. novembru toho istého roku.[2]

Vývoj počtu obyvateľov Žďáru nad Sázavou[3]
Rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001
Počet obyvateľov 4338 4026 3842 4124 4666 4655 4674 4936 10305 15686 20864 23191 24289

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo J. B. Santiniho-Aichela[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 18. storočia povolal opát Vejmluva do Žďáru mnoho architektov, sochárov a maliarov, najvýznamnejší ale bol pražský architekt Jan Blažej Santini-Aichel. K najvýznamnejším prácam Santiniho na žďárskom kláštore patrí zvelebenie interiéru konventného kostola Nanebovzatia Panny Márie a stavba prelatúry. Vedľa čiastočnej prestavby interiéru kláštora Santini navrhol aj veľké množstvo stavieb mimo vlastné budovy kláštora. Napríklad kláštorný hospodársky dvor Lyra, prístavba sakristie cintorínového kostola Najsvätejšej Trojice pri juhovýchodnej časti námestia Republiky a Dolný cintorín (postavený pre obete moru, ktorý sa Žďáru vyhol).

Najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou Santiniho je bez sporu púťový kostol sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore, postavený v slohu barokovej gotiky. Tento vrcholný Santiniho výtvor bol roku 1994 zaradený do zoznamu svetových kultúrnych a prírodných pamiatok UNESCO.

Ďalšie pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Centrum mesta sa rozkladá okolo nepravidelného štvoruholníkového námestia Republiky, na ktorom stojí pôvodne renesančná radnica, klasicistický prestavaná. Dnes táto budova slúži k reprezentatívnym a výstavným účelom. Zhruba uprostred námestia je barokový morový stĺp z 18. storočia. Na budove bývalého hotelu Veliš (západná strana námestia) je secesná fasáda od akademického sochára Viléma Amorta. Východná strana námestia je kontrastne tvorená radou budov zo 70. rokov, navrhnutých v štýle socialistickej modernej výstavby. Blízko námestia je tvrdza postavená hámorníkom Kuncmanom na začiatku 14. storočia s barokvými úpravami (dnes Regionálne múzeum) a gotický farský kostol sv. Prokopa z 13. storočia. Pri kláštorných budovách je barokvý most s galériou sôch od neznámeho sochára z roku 1761, prezývaný malý Karlov most. Na jednej strane mosta sú sochy sv. Benedikta, sv. Mikuláša, sv. Jana a sv. Cyrila, na druhej sv. Bernarda, sv. Vojtecha, sv. Pavla a sv. Metoda.

Vo Veselíčku sa nachádza jeden z posledných hrajúcich orchestriónov v Česku.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Umenie žďárskeho kláštora[upraviť | upraviť zdroj]

Ako každý kláštor, aj žďársky cisterciánsky bol centrom umenia a vzdelanosti na Českomoravskej vrchovine. Vedľa opáta Vejmluvy a architekta Santiniho je potreba zmieniť mene známu, ale nemenej významnú osobu Jindřicha Řezbářa. Je autorom literárne aj historicky zaujímavej a významnej kroniky Cronica domus Sarensis (Kronika žďárskeho kláštora), popisujúca začiatky žďárskeho kláštora.

Súčasný kultúrny život mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Z pašije ovej hry „Co se stalo s Ježíšem“

Dnes v knižnej tradícii žďárskeho kláštora pokračuje Múzeum knihy, ktoré spadá pod Národné múzeum v Prahe. V zámku sú ešte dve ďalšie expozície, a to expozícia rodu Kinských a Santiniho.

Posledných pár rokov sa v žďárskom zámku konali pravidelné sympóziá sochárov Dřevěná plastika. Plastiky umelcov z celého sveta boli po skončení sympózií rozmiestňované po meste.

Ďalším festivalom umenia sú Slavnosti jeřabin. Ide hlavne o hudobný a výtvarný festival. V meste sa konajú ďalšie dve pravidelné hudobné stretnutia. Je to folkový festival Horácký džbánek, ktorý je usporadúvaný v zámku, a festival klasickej hudby Concentus Moraviae, ktorý prebieha v pútnickom kostole na Zelenej hore.

V roku 2004 bol v pútnickom kostole tiež usporiadaný koncert medzinárodného hudobného projektu České sny, konaného pri príležitosti vstupu Česka do Európskej únie, pod záštitou Magdaleny Koženej a Václava Havla.

Na začiatku februára v meste prebiehal pravidelne Národný krojový ples Folklórneho združenia Českej republiky.

V predveľkonočnom týždni organizujú dve žďárske farnosti pašijovú hru Co se stalo s Ježíšem v areáli Na Bouchalkách.

Okolo sviatku sv. Jána Nepomuckého (16. mája) sa koná v pútnickom kostole na Zelenej hore Hlavní pouť. Púťové atrakcie na priestranstve pri zimnoho štadióne navštevuje každoročne množstvo ľudí. Počas celej sezóny sa konajú v pútnickom kostole ďalšie malé púte.

Pamiatky zapísané do zoznamu pamiatok UNESCO v roku 2011 získali prostredníctvom mesta grant kraja Vysočina viazaný na začlenenie kamerových záznamov a prenosov pamiatok do programu Panorama Českej televízie, spolu s mestom Žďárom nad Sázavou získali ten istý grant aj mestá Telč a Třebíč. Vysielanie má prebiehať od 1. mája 2012 do konca októbra toho istého roku. Záznamy majú po celý rok byť k dispozícii na webových stránkach miest, kraja, organizácie UNESCO a ďalších organizácií.[4]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Žďár nad Sázavou bol už od svojho vzniku významnou osadou na zemskej obchodnej ceste. V 20. storočí, do doby než bola postavená diaľnica D1, prechádzal mestom hlavný ťah medzi Prahou a Brnom. Dnes táto veľmi frekventovaná cesta I/37 skôr spája Pardubice a Brno.

Železničná stanica Žďár nad Sázavou vznikla v čase výstavby železničnej trate medzi Havlíčkovým Brodom a Tišnovom. Bola to posledná časť trate medzi Prahou a Brnom. Asi o 60 rokov neskôr bol vystavaný nový koridor (tzv. južný koridor), ktorý opäť vedie cez Žďár nad Sázavou, kde zastavujú všetky vlaky. Zvyšok pôvodnej trate vedie cez Nové Město na Moravě do Tišnova.

Mestská hromadná doprava začala svoju prevádzku 1. októbra 1957, v súčasnosti je prevádzkovaných 14 liniek.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sú 4 základné školy, 2 gymnázia, 4 stredné odborné školy, 3 stredné odborné učilištia a 2 vyššie odborné školy.

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Biskupské gymnázium Žďár nad Sázavou
  • Gymnázium Žďár nad Sázavou
  • Stredná škola obchodná a služieb SČMSD
  • Stredná zdravotnícka škola a Vyššia odborná škola zdravotnícka Žďár nad Sázavou
  • Stredná škola gastronomická Adolpha Kolpinga
  • Škola ekonomiky a cestovného ruchu
  • Vyššia odborná a Stredná priemyslová škola Žďár nad Sázavou
  • Stredná škola technická Žďár nad Sázavou

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Žďár nad Sázavou má tieto partnerské mestá:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2013 (PDF; 543 KiB)
  2. MAŠOVÁ, Lenka. Jména radních znají ve Žďáře i v Meziříčí. Třebíčský deník, 27. 10 2010, čís. 249, s. 2. Dostupné online.
  3. Český štatistický úrad. Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005. Ed. Balcar, Vladimír; Havel, Radek; Křídlo, Josef; Pavlíková, Marie; Růžková, Jiřina; Šanda, Robert; Škrabal, Josef. Praha : Český štatistický úrad, 2006. 2 zv. (760 s.) ISBN 80-250-1311-1. S. 606–607.
  4. ČTK, Třebíčský deník, http://trebicsky.denik.cz/kultura_region/vysocinske-pamatky-unesco-se-zviditelni-20111104.html

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žďár nad Sázavou na českej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Mestá a obce okresu Žďár nad Sázavou

BalinyBlažkovBlízkovBobrováBobrůvkaBohdalecBohdalovBohuňovBorovniceBoryBřezejcBřezíBřezí nad OslavouBřezskéBudečBukovBystřice nad PernštejnemBýšovecCikhájČernáDalečínDaňkoviceDlouhéDobrá VodaDolní HeřmaniceDolní LibochováDolní RožínkaFryšava pod Žákovou horouHamry nad SázavouHerálecHeřmanovHodíškovHorní LibochováHorní RadslaviceHorní RožínkaChlumekChlumětínChlum-KorouhviceJabloňovJámyJavorekJimramovJívovíKadolecKadovKarlovKněževesKoroužnéKotlasyKozlovKrásnéKrásněvesKřídlaKřižánkyKřižanovKřovíKuklíkKundraticeKyjovLavičkyLhotkaLísekLíšnáMalá LoseniceMartiniceMatějovMěřínMeziříčkoMilasínMilešínMirošovMoravecMoravecké PavloviceNetínNížkovNová VesNová Ves u Nového Města na MoravěNové DvoryNové Město na MoravěNové SadyNové VeselíNový JimramovNykloviceObyčtovOřechovOslaviceOslavičkaOsová BítýškaOsovéOstrov nad OslavouOtínPavlínovPavlovPetrávečPikárecPísečnéPočítkyPoděšínPodolíPokojovPolničkaProsetínRačiceRačínRadeniceRadešínRadešínská SvratkaRadkovRadňovesRadňoviceRadostínRadostín nad OslavouRodkovRosičkaRousměrovRovečnéRozsečRozsochyRožnáRudaRudolecŘečiceSázavaSazomínSejřekSirákovSklenéSklené nad OslavouSkoroticeSkřinářovSněžnéSpělkovStrachujovStránecká ZhořStrážekStřítežSulkovecSvětnovSvinySvratkaŠkrdloviceŠtěpánov nad SvratkouTasovTři StudněUbušínekUhřínovUjčovÚjezdUnčínVatínVěcovVěchnovVelká BítešVelká LoseniceVelké JanoviceVelké MeziříčíVelké TresnéVepřováVěstínVěžnáVídeňVidonínVírVlachoviceVlkovVojnův MěstecVysokéZáblatíZadní ZhořecZnětínekZubříZvoleŽdániceŽďár nad Sázavou