Žďárské vrchy

Žďárské vrchy sú vrchovina na rozhraní Čiech a Moravy, ide o geomorfologický podcelok Českomoravskej vrchoviny. Približne 60 % územia je zalesnených. To je jeden z dôvodov, prečo tu v roku 1970 bola zriadená CHKO. Územím prechádza hranica európskeho rozvodia Labe – Dunaj. Z hornín prevládajú kryštalické bridlice, ktorými miestami prenikajú rulové veže. V starších štvrtohorách, v pleistocéne, na Žďárské vrchy pôsobila vplyvom mrazu denudácia, ktorá rozrušila granitový povrch a vytvorila kamenné moria. Odolnejšie miesta denudáciu prečkali a dodnes zostali rôzne skalné útvary napríklad Čtyři palice, Dráteníčky, Zkamenělý zámek alebo najvyšší vrchol Žďárských vrchov, Devět skal (836 m n. m.), čo je skutočne skupina deviatich skál, tvoriacich malé skalné mesto. Vrchol bol upravený tak, aby poslúžil ako vyhliadka. Okolité stromy ho však prerástli.

Klíma tejto oblasti patrí medzi najdrsnejšie v Česku, pretože je toto nevysoké pohorie vystavené severozápadným vetrom z Polabí.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Už v ranom stredoveku tadiaľ viedli dôležité obchodné cesty, ale vyššie polohy boli osídlené až od 13. storočia. V 14. storočí sa tu začalo ťažiť striebro a to znamenalo značný príliv obyvateľstva nielen českého, ale aj nemeckého. Ťažba skončila v 18. storočí. Pôda je priaznivá len na pestovanie nenáročných plodín, napr. zemiak. Poľnohospodárstvo sa väčšinou sústreďuje na živočíšnu výrobu. Častým javom hlavne na Sázave boli tzv. hámre, kováčske dielne s kladivami poháňanými vodou.

Najvýznamnejšou pamiatkou je pútnický kostol svätého Jána Nepomuckého na Zelenej hore pri Žďári nad Sázavou.

Chránená krajinná oblasť[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chránená krajinná oblasť Žďárské vrchy

Chránená krajinná oblasť Žďárské vrchy (709 km²) bola slávnostne vyhlásená 25. mája 1970 prezidentom Ludvíkom Svobodom. Ako pramenná oblasť niekoľkých českých a moravských riek a ako oblasť s početnými rybničnými sústavami bolo územie CHKO vyhlásené za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd.

Z rozlohy CHKO zaberajú 46 % lesy (v centrálnej časti územia) a 44 % tvorí poľnohospodárska pôda. Poslaním chránenej krajinnej oblasti je zachovanie harmonicky vyváženej kultúrnej krajiny s významným zastúpením prirodzených ekosystémov.

Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam najvyšších vrchov, ktoré majú viac ako 800 m:

Devět skal (836,3 m)
Křovina (829,7 m)
Křivý javor (823,5 m)
Kopeček u Studnic (821,7 m)
Pasecká skála (818,6 m)
Suchý kopec (814,8 m)
Buchtův kopec (813,0 m)
Pohledecká skála (812,0 m)
Malinská skála (811,1 m)
Žákova hora (809,8 m)
Vysoký kopec (805,8 m)
Šindelný vrch (805,7 m)
Kamenný vrch (802,5 m)
Lisovská skála (801,7 m)
Tisůvka (800,3 m)
Fryšavský kopec (800,0 m)
Bohdalec (790,6 m)^[1]

Významné skalné útvary[upraviť | upraviť zdroj]

Významné mestá a obce[upraviť | upraviť zdroj]

Žďárské vrchy (aj rovnomenná CHKO) sa nachádzajú prevažne v okrese Žďár nad Sázavou, čiastočne potom v okresoch Havlíčkův Brod, Chrudim a Svitavy. Najvýznamnejšie:

Rieky a rybníky[upraviť | upraviť zdroj]

Žďárskými vrchmi prechádza hlavné európske rozvodie Čierneho a Severného mora. Pramení tu niekoľko riek – Svratka, Sázava, Oslava, Doubrava a Chrudimka. V pramennej oblasti Sázavy a Doubravy sa nachádzajú rybníky Velké Dářko (najväčší rybník na vysočine) a Malé Dářko, rieka Oslava pramení v rybníkoch Matějovskom a Babíne a následne preteká Veselským rybníkom. Najvyššie položené sú na Vysočine rybníky Sykovec a Medlov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Je možné, že nad 800,0 m siaha ešte vrcholové skalisko Bohdalca, nadmorská výška trigonometrického bodu na vrcholu kopca je 790,6 m. Či však relatívna výška skaliska nad bodom robí 10 m dokáže len premeranie