Jan Blažej Santini-Aichel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jan Blažej Santini-Aichel
český architekt

Narodenie 3. február 1677
Praha, Česko
Úmrtie 7. december 1723 (46 rokov)
Praha, Česko

Jan Blažej Santini-Aichel (* 3. február 1677, Praha, Česko – † 7. december 1723, Praha, Česko) bol významný český architekt talianskeho pôvodu, ktorý sa preslávil svojim jedinečným štýlom, nazývaným baroková gotika.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako najstarší syn váženej rodiny pražského kamenára Santini-Aichela. Narodil sa telesne postihnutý (čas tela mal ochrnutú), čo mu bránilo v úspešnom pokračovaní v otcovej kariére kamenára a v prevzatí jeho kamenárskej dielne. Napriek tomu sa však vyučil za kamenára (rovnako ako jeho brat František Santini-Aichel), ale študoval tiež maliarstvo (pravdepodobne u Kristiána Schrödera. Po vyučení sa okolo roku 1696 vydal zbierať skúsenosti zvyčajnou potulnou cestou. Prešiel Rakúsko a v Taliansku dorazil až do Ríma, kde mal možnosť sa zoznámiť s dielom Francesca Borominiho, radikálneho architekta, považovaného rímskymi konzervatívnymi súčasníkmi za „blázna“. V Taliansku tiež prebral do svojho mena otcove meno Santini, rovnako tak spravil i jeho brat František. V roku 1700 už Santini samostatne staval, projektoval a mal vlastné peniaze, čo znamená, že bol členom niektorého zo staviteľských cechov a vlastnil stavebnú firmu. V činnosti nadväzoval na architekta Jeana-Baptistu Matheya, a po jeho smrti niektoré projekty prebral a dokončil; prebral i Matheyov okruh stavebníkov a čiastočne nadviazal i na jeho štýl. Santinimu sa darilo a v roku 1705 kúpil Valkounsky dom (č. p. 211) na Nerudovej ulici za 3000 zlatých v hotovosti. O dva roky neskôr kúpil i susedný dom U zlaté číše (č. p. 212), a oba domy spojil.

Po Schröderovej smrti si Santini v roku 1707 vzal za ženu jeho dcéru Veroniku Alžbetu. S Veronikou mal štyri deti, ale všetci traja synovia – Jan Norbert Lukáš (* 1707), Josef Rudolf Felix Řehoř (* 1708) a František Ignác (* 1710) – zomreli na tuberkulózu ešte ako deti, a tak mu zostala len dcéra Anna Veronika (* 1713). Keď v roku 1720 manželka Veronika zomrela, oženil sa s juhočeskou šľachtičnou Antóniou Ignatiou Chřepickou z Modliškovic, čím si zaistil úzke rodinné väzby na českú nižšiu šľachtu. S ňou mal v roku 1721 dcéru Janu Ludmilu a v roku svojej smrti syna Jána Ignáce Rocha. Krstnými rodičmi všetkých Santiniho detí sa stali Santiniho mecenáši z radov vysokej šľachty.

Mnoho podôb mena[upraviť | upraviť zdroj]

Sám Santini, ale tiež doba a mnohonárodnostné európske prostredí - sú zdrojom mnohých podôb jeho mena. Môžme sa stretnúť s tvarmi a prepismi: Jan Blažej Santini, Jan Santini Aichl, Giovanni Santini, Jan Blažej Santini-Eichel, Giovanni Santini-Aichl, Johann Blasius Santini-Aichel, Giovanni Blasius Santini či Jan Blažej Santini-Aüchel.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Diela archívne doložené i považované popredným znalcom Santiniho diela, profesorom, historikom umenia Mojmírom Horynom za autorsky nesporné.

  • Deštné v Orlických horách, Kostol svätej Márie Magdalény, 1723, novostavba. Autorstvo nedoložené, charakter stavby a korešpondencia svedčia pre jeho priznanie.
  • Horní Bobrová, kostol sv. Petra a Pavla, 1714 – 1722, prestavba. Autorstvo nedoložené, vyplýva zo slohového rozboru.
  • Horušice, bývalá rezidencia sedleckého kláštora cisterciánov, okolo roku 1720, novostavba. Autorstvo nie je priamo doložené, kompozícia výrazne odpovedá autorovmu štýlu.
  • Hořiněves, zámok, po 1720, prestavba a prístavba. Autorstvo nie je doložené, príznačné santiniovské rysy smerujú k jeho uznaniu.
  • Hubenov, hospodársky dvor s opátskym zámočkom, 1728 – 1734, 1738, novostavba. Autorstvo nie je doložené, koncepcia svedčí pre zahrnutie do jeho diel.
  • Humpolec, farský kostol sv. Mikuláša, 1716, 1721 – 1722, oprava a prestavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového rozboru stavby.
  • Hradec Králové, biskupská rezidencia, 1715 – 1719, novostavba zadnej časti objektu. Autorstvo doložené len údajmi z evidencie výdajov, ale celá koncepcia západného krídla dokladá Santiniho dielo.
  • Hradec Králové, kaplnka sv. Klementa, 1714 – 1717, novostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohovej argumentácie.
  • Chlumec nad Cidlinou, zámocká kaplnka Zvestovania Panny Marie, asi po 1730, novostavba podľa staršieho projektu. Autorstvo nie je doložené, štýl aj cez zmeny detailov je nesporne santiniovsky.
  • Chlumec nad Cidlinou, zámok Karlova Koruna, 1721 – 1723, novostavba. Autorstvo doložené záznamom z roku 1734.
  • Chotouň, Kostol svätého Prokopa, 1708 – 10, novostavba. Autorstvo doložené.
  • Chrast pri Chrudimi, kostol Najsvätejšej Trojice, pred 1717, čiastočná úprava presbytéria. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového rozboru úprav.
  • Chrašice, kostol sv. Martina, do 1720, prestavba a dostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového rozboru.
  • Kalec, hospodársky dvor s opátskym zámočkom, do 1716, novostavba. Autorstvo nie je doložené, ale kompozícia odpovedá jeho štýlu.
  • Kladruby, kláštorný kostol Nanebovzatia Panny Márie, svätého Wolfganga a svätého Benedikta, 1711 – 1721, oprava a prestavba. Autorstvo je archívne doložené. Veľmi pôsobivá baroková gotizácia románskej baziliky z chrámu vytvorila interiérovo i exteriérovo veľmi pozoruhodnú stavbu.
  • Kostelec, (okres Tachov), kaplnka sv. Vojtecha, do 1728, novostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového charakteru stavby.
  • Kozojedy, kostol sv. Mikuláša, 1724 - 1727, prestavba a dostavba. Autorstvo nie je doložené. Štýl, najmä riešenie priečelia kostola zodpovedá autorovej neskorej tvorbe.
  • Křtiny, pútnický Chrám Mena Panny Márie a bývalého premonštrátskeho prepoštstva, 1718 – 1750, novostavba s čiastočnými zmenami. Autorstvo nie je archívne doložené, všeobecne je prijímané pre celkovú koncepciu. Křtinský areál je vynaliezavým riešením v barokovej architektúre i v oblasti krajinného urbanizmu.
  • Lázně Bělohrad, zámok, 1720 - 1722, prestavba a dostavba. Autorstvo nie je doložené, po slohovom rozbore zahrnul v roku 1971 historik umenia Viktor Kotrba.
  • Mariánská Týnice, prepoštstvo s pútnickým kostolom Zvestovania Panny Márie nazývané podľa uctievanej sochy "Panny Márie od anjela pozdravenej", 1710, 1720 – 1764, novostavba. Autorstvo nepriamo doložené prameňmi. Architektúra pútnického areálu je symbolom umeleckého bohatstva charakterizujúca obdobie vrcholného baroka v Čechách.
  • Mladé Bříště, kostol sv. Jána Krstiteľa, 1726, oprava. Autorstvo nie je doložené, zo slohového rozboru vyplýva, že východiskom oprav bol starší Santiniho návrh.
  • Mladotice (okres Plzeň-sever), Kaplnka Mena Panny Márie, 1708 – 1710, novostavba. Autorstvo nepriamo doložené prameňmi. Drobná architektúra patrí medzi popredné príklady základných formálnych rysov Santiniho architektúry.
  • Nadryby, výklenková kaplnka, do 1725, novostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového rozboru.
  • Nebřeziny, rezidencia kláštora v Plasoch, Kondelov dom, do 1723, novostavba. Autorstvo nie je doložené, zaujímavé pôdorysné i objemové formy neveľkého zámočku majú nepochybne santiniovsky charakter. Objekt bol barbarsky poničený novodobou adaptáciou, dnes slúži ako rodinný dom.
  • Obyčtov, kostol Navštívenia Panny Márie na pôdoryse korytnačky, projekt do 1723, realizácia 1730 – 1734, Autorstvo nie je doložené, vyplýva z architektonického tvaru stavby. Stavbu vykonával pravdepodobne Santiniho epigón, staviteľ František Witinhofer, ktorý pôsobil v Žďári nad Sázavou a okolí.
  • Ostrov nad Oslavou, panská hospoda na pôdoryse v tvare W a hospodársky dvor, okolo roku 1720, novostavba. Autorstvo nie je doložené, neobvyklá konfigurácia hlavnej budovy odpovedá Santiniho projekčným výkonom.
  • Panenské Břežany, kaplnka sv. Anny, 1705 – 1707, novostavba. Autorstvo doložené. Břežanská kaplnka je radená medzi najvýznamnejšie stavby celého európskeho baroka.
  • Plasy, konvent cisterciánskeho kláštora, 1710 – 1740, novostavba. Autorstvo doložené. Rozsiahle projektované stavebné zmeny v areáli plaského kláštora predstavujú prehľad koncepcií v duchu vrcholne barokových architektonických princípov. Na projektoch a realizácii sa podieľali takmer všetci významní architekti tej doby v Čechách Jan Baptista Mathey, Jan Blažej Santini-Aichel a Kilián Ignác Dientzenhofer.
  • Plasy, projekt kláštorného kostola, konventu a urbanistického režimu celého areálu kláštora, do 1710, realizované len čiastočne v rokoch 1710 – 1740. Autorstvo je doložené. Santiniho koncepciu riešenia celého areálu kláštora ukazuje plán uložený v kláštornom archíve v rakúskom Zwettli.
  • Pohled (okres Havlíčkův Brod), 1714, prepoštstvo kláštora cisterciániek, Vallis S. Mariae "Údolie blahoslavenej Panny Márie", 1710 – 1714, novostavba. Autorstvo doložené.
  • Praha-Bílá Hora, pútnický reál Panny Márie Víťaznej, 1710 - 1714, dostavba a úprava stavby. Autorstvo nie je doložené, zodpovedá charakteru Santiniho diela.
  • Praha-Hradčany, Pražský hrad, Kapitulné dekanstvo, 170506, prestavba. Autorstvo doložené. Priečelie je vzorovým charakteristickým prejavom Santiniho štýlu.
  • Praha-Hradčany, Pražský hrad, katedrála sv. Víta, návrh chórovej mriežky, 1716. Autorstvo nie je doložené, zdôvodnenie pripísal historik umenia Viktor Kotrba.
  • Praha-Malá Strana, Colloredovský (Schönbornský) palác (č. p. 365-III), prestavba. Autorstvo nie je doložené, kompozícia uličného priečelia má Santiniho charakteristické rysy. Na vrcholne barokovej prestavbe sa v skoršej etape projekčne podieľal architekt Giovanni Battista Alliprandi.
  • Praha-Malá Strana, Nerudova, Kolovratský (Thunovský) palác, (č. p. 213-III) (dnes sídlo Talianskeho veľvyslanectva), (výstavba 1716 – 1721), novostavba. Autorsky doložené.
  • Praha-Malá Strana, kostol Panny Márie Božskej Prozreteľnosti, 1703 - 1717, výkon stavby s čiastočnými zmenami staršieho projektu pravdepodobne architekta Jeana Baptista Matheya. Autorstvo doložené.
  • Praha-Malá Strana, Morzinský palác, (č. p. 256-III), 1713 – 1714, prestavba. Autorstvo nie je doložené, zdôvodnenie pripísal v roku 1938 architekt a historik architektúry Oldřich Stefan.
  • Praha-Malá Strana, Valkounský dom, (čp.211-III), po 1705, prestavba, Autorstvo nie je doložené, priečelie svedčí pre Santiniho návrh.
  • Praha-Nové Město, Karlov, tzv.Sväté schody pri Kostole Panny Márie a svätého Karola Veľkého pri kláštore augustiniánov, 1708 – 11, novostavba. Autorstvo nie je doložené, pripísané už v roku 1936, podporené skvelou analýzou v roku 1976 historikom umenia Janom Mukom ml.
  • Rajhrad, kostol Povýšenia sv. Kríža, projekt okolo roku 1720, realizácia 1765 – 1766, prestavba a čiastočná novostavba. Autorstvo nie je doložené, rada znakov dokazuje, že je úplne autentickým prejavom Santinihovej predstavivosti.
  • Rajhrad, prepoštský kostol sv. Petra a Pavla, 1722 – 1730, novostavba s výnimkou západného priečelia. Autorstvo doložené.
  • Rajhrad, projekt prepoštstva a konventu benediktínov, po 1721, návrh a čiastočná realizácia. Autorstvo doložené Santinihovými vlastnými pôdorysmi uloženými v štátnej knižnici v Bambergu.
  • Rychnov nad Kněžnou, kostol Najsvätejšej Trojice, 1714 – 1715, novostavba priečelia kostola. Autorstvo nie je doložené, predstava hlavnej dominanty ako centrály je pre Santiniho charakteristická.
  • Rychnov nad Kněžnou, zámocká jazdiareň, do 1723, novostavba, Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového charakteru stavby.
  • Rychnov nad Kněžnou, zámok, 1719 – 1724, prestavba a dostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva z osobitého a pre Santiniho typického riešenia.
  • Sedlec, cintorínsky kostol Všetkých svätých, okolo roku 1710, oprava a úprava. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového charakteru stavby.
  • Sedlec, kláštorný Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa, 1703 – 1708, prestavba a náročná obnova stredovekého chrámu. Autorstvo doložené, stavba je prvou známou barokovo-gotickou realizáciou na ktorej Santini naplno rozvinul genialitu svojho pojatia, ktoré mu zaistilo ďalšie úlohy, ktorými ho doslova zahrnuli najnáročnejšou stavebnicou vrcholového baroka v Čechách.
  • Slapy, kostol sv. Petra a Pavla, do 1716, prestavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového charakteru stavby.
  • Všehrdy, kostol sv. Prokopa, do 1732, prestavba a dostavba. Autorstvo nedoložené, hoci bola realizácia takmer 10 rokov po autorovej smrti, vyznačuje sa pozoruhodnou umeleckou prepracovanosťou a Santiniho štýlom.
  • Vyklantice, kostol sv. Jana Nepomuckého, projekt 1722, do 1727 realizácia. Autorstvo nie je doložené, napriek zmenám pri realizácii je úplne zreteľná náväznosť na Santiniho dispozičný typ a tvaroslovie.
  • Zbraslav, konvent cisterciánskeho kláštora, 1700 - 1732, novostavba, prevedené čiastočne. Autorstvo doložené, podoba konventu dokladá, že Santiniho osobné charakteristické pojatie architektúry bolo už v prvých dieloch.
  • Zvole, kostol sv. Václava, 1713 – 1717, prestavba a čiastočná dostavba. Autorstvo nedoložené, vyplýva zo slohového charakteru stavby. Kostol patrí k najpozoruhodnejším drobným Santiniho dielam.
  • Žďár nad Sázavou, Dolný cintorín, 1709, novostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplývá i napriek neskoršej úprave zo slohového charakteru stavby.
  • Žďár nad Sázavou, hospodársky dvor zvaný „Lyra“, pred 1722, novostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva z celkovej koncepcie areálu.
  • Žďár nad Sázavou, cintorínsky kostol Najsvätejšej Trojice, okolo roku 1715, prístavba sakristie. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo štýlu a podoby stavbičky.
  • Žďár nad Sázavou, kláštor, koniareň bývalej šľachtickej akadémie, do 1722, novostavba, Autorstvo nie je doložené, vyplýva ze slohového charakteru stavby.
  • Žďár nad Sázavou, Pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore, komplex s ambitmi, bránami a kaplnkami, 1719 – 1722, ambity dokončené až po roku 1735, novostavba. Autorsky doložené, v rámci diel Jana Blažeja Santiniho-Aichela predstavuje osobito najvyhranenejšiu realizáciu vyvrcholenia Santiniho tvorby. Už v roku 1994 bol zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
  • Žďár nad Sázavou, kláštor, prelatúra kláštora, vstupné krídlo a hlavné priečelie, 1722 – 1727 novostavba, čiastočne prestavaná. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo štýlu a celkovej podoby stavby.
  • Žďár nad Sázavou, kláštor, úpravy kláštorného kostola baziliky Nanebovzatia Panny Márie a svätého Mikuláša, po roku 1706, čiastočne prestavba interiéru. Autorstvo doložené len nepriamo, vyplýva z charakteristických santiniovsky odvážnych detailov prestavby.
  • Žďár nad Sázavou, kláštor, studničné stavba konventu, asi okolo 1710. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového charakteru detailov.
  • Želiv, oprava a dostavba kláštorného kostola Narodenia Panny Márie, 1714 – 1720. Autorstvo nie je doložené
  • Želiv, oprava cintorínskeho kostola sv. Petra a Pavla, do roku 1719. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo štýlu, najmä riešenie štítu západného priečelia stavby.
  • 33 očíslovaných autentických Santiniho plánov a výkresov uložených v českých a zahraničných archívoch. Ich zoznam spracovali historik umenia Rostislav Švácha (české archívy) a historik architektúry Dirk De Meyer (zahraničné archívy).

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]