Slavonice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°59′51″S 15°21′05″V / 48.997500°S 15.351389°V / 48.997500; 15.351389
Slavonice
mesto
Slavonice-Horní náměstí.jpg
Slavonice-Horní náměstí
Slavonice CZ flag.gif
Slavonice znak.png
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhočeský (CZ031)
Okres (LAU 1) Jindřichův Hradec (CZ0313)
Obec s rozš. pôs. Dačice
Poverená obec Slavonice
Historická krajina Morava
Nadmorská výška 512 m n. m.
Súradnice 48°59′51″S 15°21′05″V / 48.997500°S 15.351389°V / 48.997500; 15.351389
Rozloha 45,72 km² (4 572 ha)
Obyvateľstvo 2 505 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 54,79 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1260
Starosta Josef Urban
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 378 81
Miestne časti 7
Zákl. síd. jednotky 8
Katastrálne územie 8
LAU 2 (obec) CZ0313 547166
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Slavonice
Horní náměstí 525
378 81 Slavonice
E-mailová adresa sekretariat@slavonice-mesto.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Slavonice
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.slavonice-mesto.cz
Portal.svg Český portál

Slavonice (nem. Zlabings) sú mesto v Česku v okrese Jindřichův Hradec v Juhočeskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 2 556 obyvateľov, z toho 1 278 mužov a 1 278 žien, pričom priemerný vek v meste bol 40,7 roka (muži 39,5 roka, ženy 41,9 roka).


Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1260. Pôvodná strážna osada, založená asi v 12. storočí na stredovekej krajinskej ceste spájajúcej Prahu s Viedňou, patrila do majetku pánov z Hradca (zlatá päťlistá ruža v modrom poli). V 14. storočí sa osada vďaka veľkolepej výstavbe premenila na mesto. Súčasťou boli dve námestia (dnes Náměstí Míru a Horní náměstí), ktoré boli obklopené stredovekými meštianskymi domami. Celá výstavba bola koncipovaná na veľmi úzkych pozemkoch, takže majitelia svoje domy a priľahlé hospodárstva smerovali hlavným vchodom na námestie a hospodárske budovy na zadné trakty svojich domov. Počas 16. storočia sa významná časť obyvateľstva mesta priklonila k luteránskej reformácii. Reformačná sgrafitová výzdoba celej rady meštianskych domov vtedajšieho luteránskeho obyvateľstva významne spoluutvára unikátnu atmosféru mesta Slavonice.[2]

Stará pošta, pôvodne preprahová stanica poštovej cesty z Viedne do Jihlavy

Počas tridsaťročnej vojny mesto vyplienili švédske vojská. V rokochu 1680-1681 postihol slavonických obyvateľov mor, ktorý si vyžiadal veľmi veľa životov. Z týchto veľkých útrap a vojen sa mesto spamätalo až na prelome 17. a 18. storočia. Dňa 27. marca 1750 vzbĺkol v meste veľký požiar, ktorý zničil veľkú časť oboch námestí a 44 domov spolu s mestskou vežou. Úpadok mesta, ktorý po týchto udalostiach nasledoval ešte prehĺbilo preloženie poštovej cesty z Viedne do Jihlavy cez Znojmo v roku 1760. Dom č. 62 bol v tejto dobe preprahacou stanicou na tejto ceste.

7. septembra 1902 bola vybudovaná a uvedená do prevádzky železničná trať medzi Slavonicami a Telčom a aj budova železničnej stanice vo Slavoniciach. O rok neskôr, v roku 1903 došlo k prepojeniu Slavonic s rakúskym Waidhofen an der Thaya a ďalej potom so stanicou Schwarzenau na cisárskej železnici z Viedne do Českých Budějovíc.

Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918 a vzniku Československej republiky reagovalo mesto s prevažne nemeckým obyvateľstvom pripojením k provincii Deutsch Südmähren so sídlom v Znojme. Do mesta bola preto v polovici roku 1918 povolaná čs. armáda, aby podrobila mesto moci nového československého štátu. V tej dobe rozpad monarchie ale znamenal veľké problémy pre miestne textilné továrne, ktoré stratili tradičné trhy v bývalej monarchii a táto situácia sa ešte zhoršila vypuknutím celosvetovej hospodárskej krízy na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia. Elektrifikácia mesta bola dokončená pripojením na sieť ZME Brno v roku 1929. Pozdĺž štátnej hranice bola v rokoch 19361938 vybudovaná sústava pohraničných pevností, ktoré sa zachovali dodnes a sú zásluhou nadšencov udržiavané v dobrom technickom stave a prístupné verejnosti. Niektoré z týchto pevností sú priamo v intraviláne mesta. Po Mníchovskej dohode bolo mesto v októbri 1938 postúpené Nemecku a stalo sa súčasťou Nemeckej ríše. Slavonice sa však nestali súčasťou Župy Sudety na západných hraniciach krajiny, ale boli pričlenené do ríšskej župy Dolné Podunajsko (Niederdonau) susedného Rakúska.[3] Hranice medzi Československom a Nemeckou ríšou boli posunuté o 10 km na sever od Slavonic, so všetkými dôsledkami, ktoré rozpínavosť nemeckého nacizmu v tej dobe priniesla. České obyvateľstvo, až na malé výnimky, bolo odsunuté do vnútrozemia.

9. mája 1945 bolo mesto oslobodené vojskami Červenej armády. Na základe rozhodnutia víťazných veľmocí bolo v dvoch vlnách (1945 a 1946) odsunuté všetko nemecké obyvateľstvo a mesto bolo osídlené českým obyvateľstvom z vnútrozemia. V roku 1953 bolo mesto zahrnuté do tzv. hraničného pásma, čo zapríčinilo značnú izoláciu celého územia od ostatnej civilizácie a veľmi silne obmedzilo aj prípadný cestovný ruch v tejto oblasti. Až v roku 1960 pri reorganizácii okresov a krajov bolo zastavané územie mesta vyňaté z hraničného pásma a mohlo začať využívať cestovného ruchu.

31. augusta 1961 boli Slavonice vyhlásené mestskou pamiatkovou rezerváciou.

Vývoj mesta od roku 1945[upraviť | upraviť zdroj]

V období rokov 1945 - 1989 bol v meste vybudovaný vodovod, kanalizácia, čistička odpadových vôd, centrálna kotolňa, budova novej základnej školy pre 650 žiakov so školskou jedálňou a dvomi telocvičňami (1978), kultúrny dom (1979), materská škola pre 120 detí (1983), nová hasičská zbrojnica, autobusová stanica, nový futbalový štadión, kolkáreň, postavené panelové sídlisko so 126 mestskými a družstevnými bytmi a pripravená nová obytná zóna pre stavbu nových individuálnych a radových rodinných domov. V tejto oblasti (ulica generála Svobodu a Lebedevová), prevažne miestni občania postavili 77 nových rodinných domov. Značnou mierou v tejto dobe prispeli k zvýšeniu počtu bytových jednotiek v meste miestne podniky, ktoré postavili bytové domy s celkovou kapacitou vyše 50 bytových jednotiek. Na konci 50. rokov 20. storočia sa začali tiež pravidelné a riadne opravy historického stredu mesta, najmä fasád domov na oboch slavonických námestiach, ktoré v tej dobe boli vo veľkej väčšine vo vlastníctve štátu. Na konci tohto obdobia bola tiež začatá výstavba zdravotného strediska a lekárne.

Po roku 1989 boli postavené ešte štyri mestské panelové domy s 56 bytovými jednotkami. Individuálna bytová výstavba sa výrazne nerozvíjala z dôvodu nedostatku stavebných parciel, ale aj z dôvodov ekonomických. Mesto pokračovalo v budovaní nových stavieb občianskej vybavenosti, ako správna budova na futbalovom štadióne a dom s opatrovateľskou službou, bola dostavaná budova zdravotného strediska a lekárne. Na štadióne bolo vybudované viacúčelové ihrisko s umelým povrchom. Miestny závod na spracovanie dreva postavil ekologickú spaľovňu drevného odpadu, ktorý sa pred tým vyvážal takmer bez úžitku na skládku. Spaľovňa teraz vyrába elektrickú energiu a teplo pre vlastnú potrebu podniku. Každoročne štát aj obec investujú značné finančné prostriedky na opravu a regeneráciu pamiatok. Do mesta bol v roku 1999 privedený zemný plyn. Boli vykonané rekonštrukcie povrchov oboch slavonických námestí, v posledných rokoch sa tiež podarilo opraviť časť miestnych komunikácií. Je postupne opravované a sprístupnené verejnosti mestské podzemie. V roku 2012 bola dokončená rekonštrukcia čističky odpadových vôd v hodnote takmer 90 miliónov korún.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. http://www.neradova.com/turistika-vylety-dovolena-slavonice/protestante-luterani-slavonice-nabozenska-reformace.htm
  3. http://www.neradova.com/turistika-vylety-dovolena-slavonice/historie-mesta-slavonice-nacismus-komunismus.htm

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slavonice na českej Wikipédii.


Mestá a obce okresu Jindřichův Hradec

BáňoviceBednárecBednárečekBlažejovBořetínBřezinaBudečBudíškoviceCepCizkrajovČervený HrádekČeské VeleniceČeský RudolecČíměřČlunekDačiceDešnáDeštnáDívčí KopyDobrohošťDolní PěnaDolní ŽďárDomanínDoňovDrunčeDunajoviceDvory nad LužnicíFrahelžHadravova RosičkaHalámkyHamrHatínHeřmanečHorní MeziříčkoHorní NěmčiceHorní PěnaHorní RadouňHorní SkrýchovHorní SlatinaHospřízHrachovištěHříšiceChlum u TřeboněJarošov nad NežárkouJilemJindřichův HradecKačlehyKamenný MalíkovKardašova ŘečiceKlecKostelní RadouňKostelní VydříKunžakLáseniceLodhéřovLomnice nad LužnicíLužniceMajdalenaNová BystřiceNová OlešnáNová VčelniceNová Ves nad LužnicíNovosedly nad NežárkouOkrouhlá RadouňPečPísečnéPístinaPlavskoPlešePluhův ŽďárPolštěPonědražPonědrážkaPopelínPříbrazRapšachRatibořRodvínovRosečRosičkaSlavoniceSmržovStaňkovStaré HobzíStaré Město pod LandštejnemStráž nad NežárkouStrmilovStříbřecStřížoviceStudenáSuchdol nad LužnicíSvětceTřeběticeTřeboňÚjezdecVelký RatmírovVícemilVišňováVlčetínecVolfířovVydříZáblatíZáhoříZahrádkyŽďárŽupanovice