Škrob
Škrob (amylum) je makromolekulárna látka syntetizovaná rastlinami. Je to biely prášok bez chuti a vône, nerozpustný v studenej vode. Ide o konečný produkt fotosyntézy rastlín.
[upraviť] Chemické vlastnosti
Škrob je polysacharid so vzorcom(C6H10O5)n zložený z dvoch rôznych polysacharidov: amylózy a amylopektínu, tvorených dlhými radmi molekúl glukózy. Škrob okrem glukózy obsahuje v malom množstve lipidy, proteíny a okolo 25 až 35 % vody. Škrob nie je alkoholicky kvasiteľný, tento dej spôsobia až enzýmy (v tráviacej sústave živočíchov a človeka), ktoré odbúravajú skvasiteľné sacharidy. Zahrievaním škrobu sa tvorí škrobový maz, ktorého hydrolýzou vzniká škrobový sirup, škrobový cukor a glukóza. Pražením škrobu sa tvorí dextrín. Dôkaz škrobu v neznámej látke sa uskutočňuje pomocou roztoku jódu. Prítomnosť škrobu je indikovaná modrofialovým sfarbením.
[upraviť] Zdroje a využitie
Škrob patrí medzi fyziologicky a hospodársky najdôležitejšie polysacharidy. Ukladá sa procesom asimilácie v zásobných orgánoch rastlín (semenách či hľuzách zemiakov, kukurice, pšenice, ryže) vo forme škrobových zŕn. Zvlášť bohaté na škrob sú zemiaky, banány, obilniny a maniok. Podľa surovín, z ktorých je vyrobený, rozoznáva sa zemiakový, kukuričný, pšeničný, ryžový škrob a iné.
Získavanie škrobu je mechanické. Surovina je rozdrvená a škrob sa z nej získa praním.
Škrob je dôležitou surovinou pre potravinárstvo, využíva sa pri kvasení, ale tiež v farmaceutike a chemickom priemysle na výrobu lepidiel, náterových hmôt a apretúr a na výrobu škrobových derivátov.