Škrob

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Škrob (amylum) je makromolekulárna látka syntetizovaná rastlinami. Je to biely prášok bez chuti a vône, nerozpustný v studenej vode. Ide o konečný produkt fotosyntézy rastlín.

Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Škrob je polysacharid so vzorcom(C6H10O5)n zložený z dvoch rôznych polysacharidov: amylózy a amylopektínu, tvorených dlhými radmi molekúl glukózy. Škrob nie je alkoholicky kvasiteľný, tento dej spôsobia až enzýmy (v tráviacej sústave živočíchov a človeka), ktoré odbúravajú skvasiteľné sacharidy. Zahrievaním škrobu sa tvorí škrobový maz, ktorého hydrolýzou vzniká škrobový sirup, škrobový cukor a glukóza. Pražením škrobu sa tvorí dextrín. Dôkaz škrobu v neznámej látke sa uskutočňuje pomocou roztoku jódu. Prítomnosť škrobu je indikovaná modrofialovým sfarbením.

Zdroje a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Škrob patrí medzi fyziologicky a hospodársky najdôležitejšie polysacharidy. Ukladá sa procesom asimilácie v zásobných orgánoch rastlín (semenách či hľuzách zemiakov, kukurice, pšenice, ryže) vo forme škrobových zŕn. Zvlášť bohaté na škrob sú zemiaky, banány, obilniny a maniok. Podľa surovín, z ktorých je vyrobený, rozoznáva sa zemiakový, kukuričný, pšeničný, ryžový škrob a iné.

Získavanie škrobu je mechanické. Surovina je rozdrvená a škrob sa z nej získa praním.

Škrob je dôležitou surovinou pre potravinárstvo, využíva sa pri kvasení, ale tiež v farmaceutike a chemickom priemysle na výrobu lepidiel, náterových hmôt a apretúr a na výrobu škrobových derivátov.