Reliéf (geomorfológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súčasná výšková členitosť reliéfu Zeme

Reliéf alebo georeliéf z pohľadu vied o Zemi je členitosť zemského povrchu. Jednotlivé tvary reliéfu zemského povrchu vyjadrujú momentálny stav vzájomného spolupôsobenia endogénnych (vulkanizmus, horotvorné a iné tektonické pohyby) a exogénnych procesov (zvetrávanie), ktoré prebiehajú v rôznych klimatických podmienkach, v geologických štruktúrach a horninách rôznych vlastností v určitom čase[1]. Reliéfom sa zaoberá geomorfológia.

Tektonické reliéfotvorné procesy sú mechanické pohyby zemskej kôry vertikálneho alebo horizontálneho smeru. Podľa prejavov v reliéfe sa tektonické reliéfotvorné pohyby rozdeľujú na:

  • vrásnivé reliéfotvorné pohyby, ktorých výsledkom je vznik vrás.
  • príkrovové reliéfotvorné pohyby sa prejavujú vznikom príkrovov a celkovou zmenou vzhľadu reliéfu.
  • zlomové reliéfotvorné pohyby, ktoré sa prejavujú vznikom krýh obmedzených zlomovými svahmi.

Klasifikácia foriem reliéfu podľa absolútnej a relatívnej nadmorskej výšky[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa nadmorskej výšky sa vyčleňujú dva typy georeliéfu, do 200 m n. m. sú to nížiny, oblasti nad 200 m n. m. sa označujú vysočiny. Z hľadiska relatívnej členitosti územia, presnejšie relatívneho výškového rozdielu medzi údoliami a vrcholmi na ploche 16 km2 (štvorec so stranami 4 x 4 km) sa vyčleňujú[1]:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003: Všeobecná geológia 1. Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.