Ďubník trojprstý
| Ďateľ trojprstý | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Picoides tridactylus Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozšírenie | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďubník trojprstý iné názvy: ďateľ trojprstý, ďatlík trojprstý, ďubovník trojprstý (Picoides tridactylus) je druh z čeľade ďatľovité.
Je to vták o niečo menší ako škorec obyčajný. Dosahuje dĺžku tela 24 cm, rozpätie krídel 40 cm a maximálnu hmotnosť 64 g. Je podobný ďatľovi veľkému, ale je bez červeného zafarbenia, na lícach má široké čierne pruhy. Chrbát je biely s jednotlivými čiernymi škvrnami, chýbajú mu biele ramenné prúžky. Po stranách tela je silno priečne prúžkovaný. Samec má citrónovo žlté temeno, samica má temeno šedé. Mláďatá sú celkovo šedé s viac škvrnitým bielym chrbátom. Hlas je krátke „ygg“ alebo „kjek“. Ďateľ trojprstý je stály vták. Veľkosť populácie na Slovensku je 800 – 1 200 párov.
Obsah |
Rozšírenie [upraviť]
Západná časť Palearktickej oblasti (západná Eurázia vrátane severnej Afriky a Prednej Ázie), Východná časť Palearktickej oblasti (východná Eurázia vrátane Japonska a severnej Číny), Nearktická oblasť (Severná Amerika).
Biotop [upraviť]
Ďubník trojprstý je silno viazaný na smreky. V menších hustotách hniezdi aj v borovicovej tajge či v tajge s porastom smrekovca a limby. V severnejšie položenej tajge sa vyskytuje aj v čisto brezových porastoch.
V subalpínskych polohách strednej a južnej Európy mu poskytujú ideálny biotop predovšetkým pôvodné porasty smrekov.
Hlasy a inštrumentálne zvuky [upraviť]
Ďubník trojprstý sa ozýva oveľa zriedkavejšie ako ďateľ veľký a v porovnaní s ním sú jeho hlasové prejavy tichšie s výnimkou bubnovania. Najčastejšie vydáva tiché "kjek" alebo "güg" či "gügg", podobné ďatľovi veľkému, alebo aj tvrdšie "kük" či "ygg". Pri vzrušení kričia rýchlym sledom (pomalším ako ďateľ veľký), pričom jednotlivé elementy postupne mierne klesajú.
Bubnujú obe pohlavia, veľmi podobne ako ďateľ bielochrbtý. Jednotlivé série sú veľmi dlhé (priemerne 20 úderov za 1,3 sekundy), pričom sa frekvencia posledných 5 úderov zreteľne zvyšuje. Týmto zrýchlením a podstatne kratšími sériami sa dá dobre odlíšiť od bubnovania ďatľa bielochrbtého. Páry sa navzájom dorozumievajú pomalším bubnovaním.
Hniezdenie [upraviť]
Ďateľ trojprstý hniezdi v starých horských porastoch, v severných oblastiach aj na rovinách. Naše územie pri severnej hranici je na južnej hrane hniezdneho rozšírenia. Hniezdi v apríli až máji raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom si tesá sám. Samica znáša 3 až 4 biele vajcia, na ktorých sedia obaja rodičia a mláďatá kŕmia na hniezde tiež obaja rodičia. Živia sa chrobákmi, motýľmi a mravcami.
Výskyt a stav na Slovensku [upraviť]
Nehojný druh. Vyskytuje sa vo Vysokých a Nízkych Tatrách, v Malej a Veľkej Fatre, Slovenskom rudohorí, Oravskej Magure, Levočských a Chočských vrchoch, Vtáčniku a i.
Ochrana [upraviť]
Pre vzácny výskyt a užitočnosť si zaslúži úplnú ochranu.
Referencie [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dreizehenspecht na nemeckej Wikipédii.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďubník trojprstý
Wikidruhy ponúka informácie na tému Ďubník trojprstý
Externé odkazy [upraviť]
- hlasová ukážka z projektu Českého rozhlasu Hlas na každý deň
- Hlas ďubníka trojprstého na webe xeno-canto (po anglicky)
