Ďubník trojprstý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ďateľ trojprstý
Ďateľ trojprstý
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Ďatle Piciformes
Čeľaď (familia) Ďatľovité Picidae
Rod (genus) Ďateľ Picoides
Druh (species) Ďateľ trojprstý P. tridactylus
Vedecký názov
Picoides tridactylus
Linnaeus, 1758
Picoides tridactylus new distr..png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ďubník trojprstý iné názvy: ďateľ trojprstý, ďatlík trojprstý, ďubovník trojprstý (Picoides tridactylus) je druh z čeľade ďatľovité.

Je to vták o niečo menší ako škorec obyčajný. Dosahuje dĺžku tela 24 cm, rozpätie krídel 40 cm a maximálnu hmotnosť 64 g. Je podobný ďatľovi veľkému, ale je bez červeného zafarbenia, na lícach má široké čierne pruhy. Chrbát je biely s jednotlivými čiernymi škvrnami, chýbajú mu biele ramenné prúžky. Po stranách tela je silno priečne prúžkovaný. Samec má citrónovo žlté temeno, samica má temeno šedé. Mláďatá sú celkovo šedé s viac škvrnitým bielym chrbátom. Hlas je krátke „ygg“ alebo „kjek“. Ďateľ trojprstý je stály vták. Veľkosť populácie na Slovensku je 800 – 1 200 párov.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Západná časť Palearktickej oblasti (západná Eurázia vrátane severnej Afriky a Prednej Ázie), Východná časť Palearktickej oblasti (východná Eurázia vrátane Japonska a severnej Číny), Nearktická oblasť (Severná Amerika).

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Ďubník trojprstý je silno viazaný na smreky. V menších hustotách hniezdi aj v borovicovej tajge či v tajge s porastom smrekovca a limby. V severnejšie položenej tajge sa vyskytuje aj v čisto brezových porastoch.

V subalpínskych polohách strednej a južnej Európy mu poskytujú ideálny biotop predovšetkým pôvodné porasty smrekov.

Hlasy a inštrumentálne zvuky[upraviť | upraviť zdroj]

Ďubník trojprstý sa ozýva oveľa zriedkavejšie ako ďateľ veľký a v porovnaní s ním sú jeho hlasové prejavy tichšie s výnimkou bubnovania. Najčastejšie vydáva tiché "kjek" alebo "güg" či "gügg", podobné ďatľovi veľkému, alebo aj tvrdšie "kük" či "ygg". Pri vzrušení kričia rýchlym sledom (pomalším ako ďateľ veľký), pričom jednotlivé elementy postupne mierne klesajú.

Bubnujú obe pohlavia, veľmi podobne ako ďateľ bielochrbtý. Jednotlivé série sú veľmi dlhé (priemerne 20 úderov za 1,3 sekundy), pričom sa frekvencia posledných 5 úderov zreteľne zvyšuje. Týmto zrýchlením a podstatne kratšími sériami sa dá dobre odlíšiť od bubnovania ďatľa bielochrbtého. Páry sa navzájom dorozumievajú pomalším bubnovaním.

Hlas mláďaťa a rodiča pri kŕmení.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ trojprstý hniezdi v starých horských porastoch, v severných oblastiach aj na rovinách. Naše územie pri severnej hranici je na južnej hrane hniezdneho rozšírenia. Hniezdi v apríli až máji raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom si tesá sám. Samica znáša 3 až 4 biele vajcia, na ktorých sedia obaja rodičia a mláďatá kŕmia na hniezde tiež obaja rodičia. Živia sa chrobákmi, motýľmi a mravcami.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Nehojný druh. Vyskytuje sa vo Vysokých a Nízkych Tatrách, v Malej a Veľkej Fatre, Slovenskom rudohorí, Oravskej Magure, Levočských a Chočských vrchoch, Vtáčniku a i.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Pre vzácny výskyt a užitočnosť si zaslúži úplnú ochranu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dreizehenspecht na nemeckej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]